Čistili sme s Krpcom uhorky a každá druhá uhorka mu spadla späť. Zakaždým ponoril ruku do vaničky a zakričal : „Máme ho, vytiahnite ho na breh! Budeme oživovať! Odstúpte, elektrošoky!“
Po pätnástich kilách topiacich sa a zachránených uhoriek som ľutovala, že som si večer nenabila prehrávač.
Ukazujem starej mame odlupujúci sa lak. Nezabudla poznamenať, že v jej časoch nosili bordové nechty len dva druhy žien. Tie s ľahšími mravmi a takzvané bosorky . Cez deň ich každý opľúval a po zotmení sa k nim všetci hrnuli... hrnuli. A boli to platené služby, veď napokon biznis ako biznis, jesť sa muselo aj vtedy, či ste vedeli čarovať, alebo ste vedeli iné veci.
Keď som jej ukázala, že rovnakú farbu mám aj na nechtoch na nohách, len zalomila rukami. Viac som sa nepýtala.
Krpec vyliezol na čerešňu a vyzeral ako americký turista, čo sem zablúdil ešte pred revolúciou. Rovno na čerešňový strom. V slnečných okuliaroch, čo nosila mama ešte predtým, ako Lennon stratil 80% krvi. A museli sa vtedy vážne piť a fajčiť strašné veci, ak decká dobrovoľne nosili niečo také otrasné. Čo budú o nás hovoriť naše deti, keď zhliadnu tie haldy digitálnych fotiek, si radšej netrúfam hádať.
Sedel na strome ako deti zo starých filmov, čo prišli k starej mame na prázdniny a všetky vyzerali rovnako. Mali traky a ponožky ku kolenám. A zákonite ich pri tom niekto načapal. Najlepšie rozzúrený sused, ktorý kričal spravidla niečo ako Veď ja vás dostanem, chuligáni jedni!
„Nevieš, či sú v nich červíky?“
„Však sa pozri a potom jedz.“
„Ale ak nejakých nájdem, už ich nemôžem jesť.“
„Tak sa nepozeraj.“
Tak sa nepozeral a rovno jedol.
Starej mame celý deň šušťala voda alebo plyn, len my sme nič nepočuli. Potom nám došlo, že Krpcovi reve empétrojka a počuť to aj cez slúchadlá. Záhada tečúcej vody bola vyriešená. Včera mi venoval kultúrny poukaz. Ministerstvo kultúry mi tak prispelo 25 korunami na Sex v meste. Skutočne by bolo hriechom toľkú veľkorysosť nevyužiť.
V sobotu mal Juro prázdny dom, a tak sme boli grilovať. Nie v dome, ale na záhrade. Teda, Juraj griloval, a my sme sa tvárili, že to, čo jeme, nie je zvonku vôbec zhorené a zvnútra nedopečené. (Sorry, darling, ale stále si najkrajší grilovač na Liptove, samozrejme :-) Hej, viem, že nabudúce si pôjdem sama upiecť klobásu do Čutkova.)
Nenápadne sme odlamovali Scotymu pod stolom, kým mu niekto nenalial do misky pivo, načo sa zvalil do netradičnej polohy a zaspal...
Potom sa niekto opýtal, či si vieme predstaviť, čo bude o dvadsať rokov. Neviem si predstaviť, čo bude na jeseň, nie o dvadsať rokov.
Alenka B. nám raz hovorila, ako jej chlapec, ktorý sa jej páčil ešte na základnej, po dvadsiatich rokoch povedal, že urobil chybu, keď si ju vtedy nevšimol.
„Predstavte si, že o dvadsať rokov by sme všetci prišli na to, že chceme ľudí, ktorých sme predtým nechceli!“ povedala Dada.
„No Chutný nech už začne, aby dovtedy obehol celý fanklub, lebo to inak nestíha!“
„Nie, ale vážne. Si predstavte, že o dvadsať rokov zistíte, že ste sa mali vydať alebo oženiť s niekým, o koho by ste teraz ani nezakopli.“
Strašný prúser by to bol.
„O dvadsať rokov si nebudeš pamätať, ani ako sa ti spolužiaci volali, nie ešte riešiť nejakého Cyrila, s ktorým si skákala cez švihadlo na dvore, kým si mala mliečne zuby.“
Inak, Dade a slečne Krtkovej opuchli nohy takmer na rovnakých miestach, lebo ich poštípala nejaká obluda. Dada s tým skončila na pohotovosti, zrejme je alergická na uštipnutie obludami. Všetci sme na niečo alebo na niekoho alergickí, nenavyberáme si.
Ale inak nám celú noc z reprákov hulákali kabátnici a my s nimi a bolo strašne dobre . Viem, že sa mi nebude chcieť skončiť toto leto. Osmičky v rokoch vraj bývajú pamätné...
