1.
Že tichá voda myje brehy, hovorievala Džidži už v časoch Robinsona Crusoa. Prečo Robinson nikdy nechodil bez Piatka, vedela zasa Adelka a vždy sa rada podelila o informácie. Až ste niekedy mali pocit, že bola tajnou milenkou Daniela Defoea, a preto vedela o Piatkovi viac, ako sme si mysleli.
A Robinson? Človek stratí časom silu aj chuť jednostaj ho zachraňovať zo svojho opusteného ostrova, na ktorý sa navyše vráti vždy, keď je len možné, a robí to tak, aby ste mali zlý pocit. A vy ho máte.
Preto sa Robinsona neoplatí zachraňovať. Nech by o to akokoľvek stál, alebo sa tváril, že o to stojí, na opustenom ostrove s Piatkom mu je v skutočnosti dobre.
2.
Chutný je zo dňa na deň Chutnejší. Týmto dávam verejne za pravdu Kuči, a stojí ma veľa námahy dať niekomu verejne za pravdu. Vždy hovorila, že je fest pekný a ja, že je len taký komerčne pekný . Bolo to v časoch, keď bol populárnejší než Pokémoni. Na hranici chutnosti od 1 po 10 však včera dosiahol 11.
Ozaj, Kuči má nový objav. Už fakt, že je to blízky Perashinov priateľ, neveštil nič dobré. Má modré oči a nemá maturitu. Ale Kuči hovorí, že raz si ju isto dokončí. Povesť – ako sa to slušne povie – sukničkára (na tretiu) , ale odhovárať ju nejdem. Ona ma tiež nechala, keď som štvrťroka básnila o Honzíkovi a každý si myslel, že mi preplo. Veď mi aj. Ale čím viac vás ľudia od niečoho odhovárajú, hovoria, že to nemá význam a budete ľutovať, tým viac si dupete za svoje a potom zistíte, že mali pravdu a ľutujete.
3.
Neviem, čo chcem. A keď to zistím a môžem to mať, už nechcem. Povedal Erney a mal dobrú voňavku. Tak sa mi jej veľkonočne ušlo, hoci som nemala so sebou kindervajce. Cítim pánsku Escadu a spolieham sa, že prehluší všetky veľkonočné smrady kolínskych so zajačikmi, ktoré dnes budú na mňa rozprašovať ako hnojivo na citrónovník s voškami. Nezvyk. Rozumne sa porozprávať.
4.
Držať si odstup je skvelá vec. Nič nezískate, ale ani o nič neprídete. Bilancia vyrovnaná ako môj tlak po druhej rannej káve.
5.
Už viem, čo sú vzťahy proforma. Aj počúvať o nich človeka vyčerpá.
On má rád niekoho iného, ale ona je milé dievča a rozumejú si. A nechce jej ublížiť. Hovoril, akoby chcel počuť
to príde samo od seba len tak
to príde ako roky omeškaný vlak
to príde samo od seba len tak
(i.m.t. smile)
Preto som mu povedala, že časom sa všetko spraví , a snažila som sa najpresvedčivejšie, ako sa len dalo, lebo tomu neverím, a to som schopná uveriť naozaj mnohému.
Odkedy mi prestali chodiť upomienky z matiky, už ani klamať neviem, ale ľudom treba povedať, čo chcú počuť, to som sa naučila. Úprimnosť je niekedy na nič a veci len zhoršuje (ako pravda častejšie bolí než víťazí) . Upomienky z matiky mali vždy pekné poštové známky na obálke. Škoda len, že skončili v koši zakaždým skôr, ako sa nimi stihol niekto okrem mňa pokochať. Sú veci, ktoré patria do smetí už predtým, ako ich zhmotníme.
A tak sa jedného slnečného dňa vezmú a všetci si budú myslieť, že sú šťastní, megalomansky šťastní, a pritom len začnú čakať na niečo, čo raz isto príde. Budú mať dve deti, možno tri, aby to prišlo rýchlejšie a všetci si budú myslieť, že sú šťastní, megalomansky šťastní.
Na lásku vraj človek verí v priemere do dvadsaťpäťky. Potom začína aj tak pomaly a opatrne točiť o stálych a ešte stálejších hodnotách. Povedal mi to ktosi nie tak dávno a dodal, že mám byť naivnučká , kým ešte môžem. Nemám rada deminutíva. Nie v súvislosti so mnou. Inak ich rada používam v ironickom kontexte, samozrejme.
6.
Ráno padal snehodážď. Človek by čakal, že keď vysolí skoro štyri stovky za nestierateľnú špirálu, bude aspoň trochu, povedzme, nestierateľná a neroztečie sa mi po tvári ešte na priechode pred tridsaťtrojkou. Ani len kabát s kapucou nemám, lebo by som si taký asi nekúpila, ale dnes ráno by som ju bola uvítala. Po polnoci hrali Discopríbeh aj Nemožnú a Krtko mi ukazoval, že vie chodiť rovno po čiare, ale ja som žiadnu čiaru nevidela. Nabudúce možno.
7.
Džidži mi venovala zapaľovač. Úplne krásny. Škoda, že ho nemôžem odfotiť.
Stretla som Katyku. Maru bola s nami. Nebol čas na veľké rozhovory. Dobre tak.
Už ich asi bolo dosť. Tak všeobecne.
8.
Dlho som chcela vedieť prečo. Prečo, prečo, prečo. Včera som nečakane dostala odpoveď. Zistila som, že krásne bolo nevedieť. Vyplýva z toho, že za to, čo vieme, platíme tým, čo bolo lepšie nevedieť.
9.
Lost generation. Mám ten pocit aj bez vojny. Teda skutočnej. Istý čas. Gertrúda Steinová by bola na nás hrdá. Dodržiavame tradíciu.
venované Džidži, Krtkovi, Maru a Maťovi
