Som povrchná, keď si na isté etapy svojho života spomínam len prostredníctvom handier? Neodpovedajte, prosím.
Ale na obhajobu – bola to dlhá a strašná zima, Dží na chvíľu stratila sever, ja som písala básne bez rýmov a bola to štvormesačná polárna noc, ktorá prišla ako za trest, lebo nám predtým bolo príliš dobre, preto jar neprichádzala.
Tak som aspoň nosila semišové čižmy, čo premokali, no boli etno a mali korálky ako všetko v roku 2006, lebo ľudia sa zrazu chceli líšiť, až kým sa nechcel líšiť každý číňak v meste, a náhle bolo gýčovej a lacnej inakosti na každom kroku. A tá inakosť bola celkom rovnaká, čo ma prestalo baviť.
Včera bolo strašne teplo, preto hovorím o zime. Aj preto, že Pítí spomínal Aljašku. Ako pôjde chytať ryby, kým my budeme naháňať zápočty a vracať sa domov rýchlikom o 15:40.
„Neblázni,“ povedala som.
„Viem, čo si myslíš,“ povedal.
„To ani netušíš.“
„Že som blázon.“
„To viem už dávno. Inak by som sa s tebou nekamarátila.“
„Donesiem ti soba, neboj sa.“
„Vezmi ma so sebou.“
„Poď.“
„Neblázni,“ povedala som. „Jedna ryšavá hlava v tundre úplne stačí.“
Vie, že by som nešla. Všetci to vedia. Aljaška je strašne ďaleko. Nie je to dovolenková destinácia, ale sú tam soby. Preto tam môže byť dobre. A ticho. Len zima. Každý večer by som vyla s vlkmi na mesiac, že chcem drogériu s jahodovým Labellom a krém na suchú pokožku. A leto, žabky a tvár špinavú od červenej dyne až k ušiam. Som príliš neprispôsobivá klimatickým zmenám.
„Aspoň budem mať deťom o čom rozprávať,“ povedal.
„Hej, aj ja. Že mám kamoša, čo namiesto toho, aby balil baby na výške, išiel dobrovoľne baliť lososy do konzerv.“
Sľúbila som, že mu pošlem rybársky klobúk, kam sa dajú pripínať malé červíky, ako som to videla v nejakom filme o rybároch. Pamätám si len debničky piva a klobúk s červíkmi. Zdalo sa mi to byť nechutné. Pivo aj červíky.
Niektorí sa posúvajú z Ostrovov na ostrov.
Adela sa vrátila. Už nadobro, hovorí. V reštike mali kuchárku, čo precestovala celý svet. Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko...
„To ste mali dobré povolanie. A čo ste robili?“
„Prostitútku, moja, prostitútku.“
Dnes sme spolu kupovali čierne nohavice. Dva kopčeky zmrzliny tam aj späť a Lucka Vondráčková z Jednoty spievala
Už měl by Bagdád vstát
Úsvit přichází
a Šaharazád
konečně může jít spát.
Napadlo mi, že naše lešenie vyzerá ako pristávacia plocha pre lietajúce koberce, kde sa dá kývať nohami, pozerať na hviezdy alebo čumieť do susedovho dvora. Povedala som si, že ju počkám, keby sa chcela zastaviť. Šeherezáda. Keby chcela doniesť pár skvelých perzských vychytávok (rozprávku o sultánovi a vodnú fajku, napríklad).
Kým ešte neprší a kým Bagdad ešte nespí.
V nedeľu na mňa celú omšu Kvietok zazeral spôsobom Tí fušeri zasa zle zapálili hranicu, striga jedna! Ako hlavný inkvizítor by sa pokojne uživil aj dnes. Len čo by vytriezvel z pravidelnej opice. Ale starej mame sa vždy páčil. Teda, dohadzovala by mi ho odušu. „Nefajčí, nepije, nenadáva...“
Keď sa jej opýtam, či jej nemám naňho zohnať číslo, prestane.
Stará mama takto pred tromi rokmi ospevovala M. Ten síce trochu pil, trochu fajčil a trochu nadával, ale občas miništroval a pokosil farskú záhradu. Kto občas pokosí farskú záhradu a občas miništruje, tomu sa všetky ostatné hriechy, pravda, odpúšťajú.
Nemali by sme toľko hovoriť o iných.
„Čudujem sa, že niektorí ľudia sa nezajakávajú z toľkého čkania, pretože o nich stále hovoríte,“ povedal v piatok Braňo.
„Oni sú imúnni,“ povedala Krtková.
Asi sa musím nad sebou vážne zamyslieť. Prinajhoršom zmeniť ľudom mená, keď o nich budem najbližšie písať.
Braňova mama bola cez víkend na púti v Medžugorí, tak sme mali žúr. Iba taký menší, samozrejme.
Prestávam nosiť baleríny a pozerať Bergmanove filmy. Prišla som na to, že mi nerobia dobre. Chcem sa tváriť, že to nemá hlbší zmysel, pretože má, ale o hlbšom zmysle nenosenia balerínok sa mi momentálne písať nechce. Možno inokedy, keď zmením mená ľudí, o ktorých píšem. Alebo až ľudia v Bille pochopia, že rožky sa majú vyberať pomocou ďalšieho vrecka, keďže tam majú oznam formátu A4, aby rožky nevyberali holými rukami. Alebo až sa Peter vráti z Aljašky.
Proste raz.
P.S. Ktorýmkoľvek smerom sa vyberieme, bude to bolieť. (I.Bergman, Scény z manželského života)
P.S. 2 (Syd Matters)
