V tom odraze som videla niekoho cudzieho. Pomaly mi mizol pred očami, nemal odvahu ublížiť mi, nesmel, neostala som sama, všade boli ľudia, čo trúsili to svoje bežné a ja som iba ostala. Ostala priemerná v tomto nedôležitom, lebo v tomto čase si pre seba najviac želám v š e d n o s ť .
*
Nosíš si ma v dlaniach, som ukrytá v tvojej hĺbke, lebo si si to tak prial. Nestláčaš ma, nezovieraš, iba mäkko chrániš a to celkom stačí. Nedotýkaš sa isto, skôr sa trasieš. Občas mám od teba naponáhlo.
*
Dnes som napísala pár viet pre P. Keď mi býva ťažko spomeniem si na malého princa, na jeho nevinnosť, lebo presne toto mi chýba a tá jeho pravda o živote a to, že dospelí sú niekedy čudní a asi aj ja začínam byť, čojaviem...
*
*Do správy som poslala niečo, že láska má byť pekná, nežná, nevinná. Stránim sa toho, že je to čierno-biele. Nie, nie je. Dospelí sú fakt čudní.*
*
Často sa mi s tebou sníva. Nedávno si ma chytil okolo krku a pobozkal. Vieš, ako v tých filmoch. Mám ťa plnú hlavu, chlapče. V týchto témach som viac zdržanlivá, malo spoločenská.
*
Si každý môj krok, každý odtrhnutý podbeľ z dneška zohriaty v mojej dlani. Vyukladám si posteľ kvetmi, zabudnem na zmeškané sny, nič sa nedeje.
Dnes ťa budem už iba cítiť.
Príď.
