Zuzana Šagátová
Takto na jeseň
Ráno ma pobozkalo na ústa, a kým som stihla otvoriť oči, uvedomila som si, že si inde, ako som ja. Vždy budeš inde, azda sú to len dni, malé chvíle, kedy žijem, alebo kedy prežívam.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ak stratíte svoje sny, stratíte dôvod žiť a možno tým stratíte aj svoj život. Takže pokračujte v snívaní. (D. Scott) Zoznam autorových rubrík: Floyd Raven mi napísal, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Zuzana Šagátová
Útržky
A v tento čas by sa kdekomu mohlo zdať, že za každým rohom môžme tak trochu umrieť v tejto jeseni, rozísť sa (s počasím), keď s nikým iným to nedokážeme a koľkokrát ani sami so sebou nie, lebo tak bedlivo sa milujeme, tak náruživo sa chlácholíme v tuhých zimách a orgazmicky sa hájime pred svetom, že to nie my (si) ubližujeme.
Zuzana Šagátová
Mosty
Keď som sa snažila otočiť hlavu za letom, rozbolel ma krk. Nevidela som nič, akurát len chumáče hmly, ktorá sa vznášala tesne nad zemou, premietala sa pomedzi ľudí a miešala sa s dychom.
Zuzana Šagátová
Práve vo chvíli
začal pofukovať studený vietor, tiahol sa presne od jazera a opieral sa o môj chrbát, pokým som sa ja sama strácala v hluku stromov a rozbesneného potoka.
Zuzana Šagátová
Roviny
Vykroč. Takto by sa to malo začať. Život sa mi rozprestrel pod nohami, rozlial sa od jedného brehu k druhému. Svetlo sa prehnalo ránom, prediera sa cez škáry oblokov. Je tu, prišlo.
Zuzana Šagátová
Krátko pred spaním
Nočnou ulicou sa za mojím chrbtom vliekli iba tiene a neskoré ozveny mojich krokov. Lampy vypľúvali zvyšky svetla, neunúvali sa svieť viac, bola noc a nepotrebovali držať stráž. Predtým než som otvorila ráno okno a vpustila do izby kus čerstvého vzduchu, som rozmýšľala, či má zmysel vyhodiť dušu nevedno kam. Možno niekde hore (do neba) dúfajúc, že by sa (mi) vrátila o niečo mocnejšia, čistejšia, pripravená prijímať a dávať.
Zuzana Šagátová
Kam treba nazrieť
Pri spomienke na leto, ktoré vo mne odznelo už dávno, zvyknem objímať čas, ktorý som trávila s tebou. Zvyknem voňať kvety, ktoré rástli hore na lúke a neskôr pár dní kvitli u mňa vo váze.
Zuzana Šagátová
Ilúzie
Možno raz, keď sa budem vedieť zmestiť do tvojho života, prestanem premýšľať o tom, koľko (mi) ešte chýba, aby som dokázala vojsť, aby som ťa vedela prijať, aby som sa vedela poslať na miesto, (ktoré pevne dúfam) budeš obývať (objímať) ty.
Zuzana Šagátová
Pomimo
Nedeľné teplé popoludnie vyvolalo vo mne iba pocit skryť sa pred slnkom niekde v tieni, lebo dlho bolo škaredo, (bolo zle) a tak len ťažko si človek dokáže privyknúť, že veci, čo sa objavia rýchlo, nechcú byť vždy zlé, jednoducho, nepotrebujú zakaždým bolieť.
Zuzana Šagátová
Malo by to stačiť
Čas sa nám omotal okolo krku a teraz nás dusí oboch. Zadúša nás za pár chvíľ a pokusov, čo sme si dali takto v zime, keď je šmykľavo na ceste aj na duši a každý z nás sa ponáhľa ku vlastnému krbu, lebo tam nám je najteplejšie (najosamelejšie).
Zuzana Šagátová
Leto v (zá)clonách
Deviateho septembra, keď slnko svietilo celkom presvedčivo, vietor jemne vanul a strapatil moje vlasy, som ešte (naposledy) uverila tomuto životu, že (už dosť dlho) neprišiel bolieť.
Zuzana Šagátová
Dni majú svoje opozitá
Na noc som zažala v sebe ešte malé svetielko, lebo som nepotrebovala spánok, jediné po čom som túžila, bolo bdieť a myslieť na teba. Vo vzduchu sa vírilo teplo, pod balkónom behalo ešte pár detských nožičiek, ktoré sa nedali chytiť noci...
Zuzana Šagátová
Krátke stretnutia
Žiada sa mi napísať iba čosi, utvoriť málo z ničoho, lebo aj to povestné nič existuje okolo mňa, dotýka sa môjho tela, to nič ma vie nasmerovať, zmiasť... Tak to chodí. Je časopriestor a v ňom som ja a okolo mňa to holé nič.
Zuzana Šagátová
Šepká sa
Cnie sa mi iba za životom, za niečím skutočným, za ľadom na koži, za prísnym pohľadom, za mojou nerozhodnosťou, za nami, keď sme ešte žili. A čo je teraz, to nechám tak. Z balkóna pozorujem dve dievčatá, čo majú prázdne ruky objatí a plné ústa láskavosti a čerešní. Iba tak sa zobrali pomedzi svet, ukázať sa, že sa nemajú čoho báť (narozdiel od nás).
reklama
Zuzana Šagátová
Nám a životu
Neviem ani ako, jednoducho sa ten besný život rozhodol prísť v pokoji. Naučil nás zmeškať posledný autobus, aby sme mohli len žiť, cítiť niekoho nablízku, vyzuť sa zo všedností, naordinovať si dlhé a dlhé rozhovory.
Zuzana Šagátová
Môj máj
Dnes mi pre seba ostala iba chvíľka. Je čarovne, je máj a rušný pokoj navôkol. Okolo mňa si ty a tvoj prúžkovaný sveter, s tebou ruka v ruke to, čo ti nepatrí, to, čo nikdy nebude tak naozajstne tvoje.
Zuzana Šagátová
Sandálky
Závidela som ti včerajšie bublinky na tvojich šatách. Závidela som ti tvoje červené pery a rozmazanú špirálu. Závidela som tvojim krátkym šatám, že si vedia sadnúť zľahka na tvoje nohy. Je skoro osem, vonku je chladno, deň mi len zľahka zamával a pribuchol za sebou dvere, sľúbil, že sa zajtra opäť zastaví.
Zuzana Šagátová
Farbičky
Večer prišiel potichu. Z ulice počujem iba autá, potme sa rozpŕchajú kaluže pod ich kolesami . Aj ja som bola kalužou, čo niekde napršala, ležala špinavá, nakoniec po mňa prešlo auto a rozpŕchlo ma kdesi na viac miest a tie nie sú už len škaredé.
