Hlučno navôkol ma prerušuje akurát svojím vonkajškom, no vnútro mám tebou obalené. Posťažovala som včera dažďu, čo to vyvádza, keď ma nechcel pustiť von. Asi mal na to dôvod, aby som o teba neprišla.
Zaľúbila som sa iba na pár minút - tak platonicky. Neviem ti klamať o skutočnej láske. O prepletených malíčkoch, malých tajomstvách iba pošepky.
Zaslúžime si rozkvitnutú čerešňu, takto skoro z jari a potom až do leta, sladké čerešne, ktoré mi budeš vešať na uši.
Zaslúžime si jeseň, keď nám bude spolu chladno pod naším stromom, keď bude na nás pršať dážď a ty budeš hladkať moje mokré vlasy.
Zaslúžime si trocha zimy, pokoja a tepla, z ktorého sa budeme na našu čerešňu dívať.
Obaja máme pekné šaty, cez otvorené okno sledujeme život, ako si to razí pomedzi ľudí. Ostávame stále niekde pozadu, ale spolu.
Ja a moje sponky, pehy na nose a ty. Ty so mnou, spolu – ako sa škeríme slnku.
A snami aj náš dážď.
Behajme bosí.
Lukášovi, o ktorom si myslím len to najlepšie. ("Veď skrotiť znamená, vytvoriť si puto.")






