som zrána živá a nevyčerpateľná.
Toto leto ma stihlo trochu vysiliť, keď každý deň lialo, ale vidíš, vidíš ako to je. Už je október, prišla jeseň, steny budov sú lienkové, tlačia sa pomedzi špáry kdesi do izieb, aby prezimovali. To je jediná istota, nájsť si miesto a prezimovať. Kdekoľvek, hlavne to stihnúť!
A potom si mi povedal, že nezabudneš. Kdekoľvek by si bol, nezabudol by si, ani ja nie, pretože ešte čakám na miesto, kde by som potom mohla pokojne umrieť. Takto sa ponáram do listov, nehlučne, bez šumu, vietor míňa moje vlasy a aj tvár, tú nepobozká, tá čaká na bozk ak len od teba.
A potom vždy, keď sa priblížim mám sucho v ústach a popraskané pery, vyhováram sa na túto jeseň, že to preto mám slzavé oči. Nepotrebujem sa ešte babušiť do šatiek, šiju som si nechala holú, nech sa jej dotkne vietor, alebo ty.
Dnes, keď som sedela na hojdačke, som si otvorila Rómea a Júliu, áno, celkom patetické takto na jeseň čítať o takomto druhe lásky. Raz si mi povedal, že aj tak to skonči zle, lenže ja som sa bránila tým, že kým príde koniec, príbeh je schopný lásky. Neviem, prečo nás nazývam príbehom. Áno, chcela som povedať, sme schopní lásky.
Nedojímajú ma tieto večné boje- celý svet stojí proti nám, nezaujíma ma, kto sa pozerá a kto sa už pozrel.
Tak túžim už len po tom, spáchať ďalší zločin menom
ľúb ma takú aká som,
ľúb ma tu a teraz,
ľúb ma proti celému svetu,
ale nikdy nie proti svojmu presvedčeniu.
A potom raz môžme zomrieť, ako On a Juliet a tak si na nás aj spomeniem ( na nezodpovedné deti), tam si ťa otvorím a naposledy vydýchnem bez návratu
do sveta
tvoje
meno.
*
"Juliet, kocky boli hodene,
stavim sa o cokolvek,
ze si vybuchla v mojom srdci.
A vsetko,
co teraz nastalo,
je to, ze my chybas
a hybem sa v rytme zlej kapely,
bozkavam ta cez bariery rymov."
*dire straits
