Niekedy som sa potrebovala (pre niečo, niekoho) rýchlo narodiť, inokedy som potrebovala urýchlene umrieť. Takmer vždy som zostala pri potrebách. V ďalekých predstavách.
Dnes som urgentne umrela. Mala som túžbu k sebe odniesť to posledné, to pekné, čo som za života mala. Presne to , čo som si na seba vážila. Také čo som milovala.
Už nie si. Nepobalila som ti veci, iba som zo skrine vzala tie svoje. Poličky v nej ostali prázdne, aby mohla prísť po mne (tvoja) krásna žena.
Zaslúžim si byť ( š.ť.a.s.t.n.á.)
Je mi celkom pokojne. Zvláštne, že na to pokojné som prišla pokojne (len) teraz.
Že k pokojnému sa speje dlho, ťažko, s kŕčom kdekade.
A sviatočné rána majúc chuť koláčov a ja si tak veľmi želám, aby prišlo to Nové. Aby som si znovu mohla klamať, túlať sa, krčiť nosom a mračiť sa do slnka, nájsť svoje mäkké dná a ich rýchle dopady.
Nikdy som to (so sebou) nemala až také ťažké. Občas je potrebné zložiť z teplej postele svoje bosé nohy na studenú dlážku a vydržať ten kŕč, čo ich bude lomiť. Vydržať to všetko, aby som si na konci mohla povedať – zvládla si to, zuza!
Presne tak, ako teraz. Je mi bez teba plno.
Nakypela som doplna.
Dospela som k tomu iba sama.
Vďaka za všetko. Dali ste mi silu, keď mi hlava padala do všetkých strán. Všetko spokojné do týchto dní!
P. S. dobudúcna : pokúsim sa používať menej výkričníkov :)
zuza.
