Si dôvod, pre ktorý nie som schopná skočiť po mlieko do obchodu. Všetko z teba na mňa dolieha. Prisaje sa, zovrie ma pevne v pazúroch a nechce pustiť. Mám po tebe modriny, dôvod každý deň považovať dlážku v mojej izbe za spriaznenú dušu. Kričať do nej, naplakať na ňu, aby sa mala dôvod pokaziť, zničiť, znehodnotiť z toľkej soli.
+++
Vždy mi dáš dôvod pochybovať (o sebe). Vždy dáš mojim rukám dôvod. Aby sa potili a mojim nervom, aby hrali po celom tele, mojim zubom, aby škrípali a mojim očiam, aby sa od sĺz zväčšili.
+++
Aby som sa dnes dokázala cítiť dobre, ochutnala som Vianoce. Tie rumové, punčové. Boli ich primálo, no zrazu tak veľa. Žiadny vianočný plač sa nekonal, aj keď dôvod by bol. Vieš, Vianoce dokážem prežiť aj bez teba. Vydržím stáť pri stánku a nebudem sama. Nebudem tam len tak stáť a stále si priťahovať slučku okolo hrdla. Nebudem si večer ukladať cukríky na nočný stolík, ktoré mi dajú dobrú noc.
+++
Tu máš! Na! Zožer (zober) si ma! Driap, trhaj! Už mi aj tak neublížiš. Už nemáš ako. Hodil si ma to najhlbšie a najposlednejšie dno. Tak hlboko som (do)padla, (do)kričala. Som jedna a jediná. Postrážim sa, svoje ja, svoj singulár, ktorý by som rada opustila, ale vždy je aj tak len môj. Verný. Nie ako ty, na všetky strany. Hraj sa (si) ďalej...
+++
Moje nervy dohrali. Už nevedia podľa akej melódie, akého rytmu majú pokračovať. Určil si im stupnice a oni poslúchali. Sú však už unavené, pripravené odísť a ja s nimi. Aj moje žli už nedokážu v sebe uchovať tú horúcu krv, tepny v krku bijú nepravidelne a srdce mi dnes na stôl položilo výpoveď. Tak mi teraz povedz, s kým mám postaviť tím? S kým mám bojovať?
+++
Nedá sa mi, nechce sa mi.
