Uvažovala som nad tým, čo by stálo za povšimnutie. Asi preto, že mi chýbajú všetky detaily, ktoré som vnímala ešte ako chorá. Alebo oni sa mi choro vnucovali, neviem.
jazz
Sadla som si na lavičku, prevesila hlavu a vlasy mi ostali visieť. Viseli rovno, nebudú sa krútiť strachom, už nie je prečo. Prišla jar a ich znovuzrodenie. Púšťam ich jeden po druhom z drdola, v ktorom som ich skrývala celú zimu, aby som ich ochránila. Sú jemné, rovné, pripravené lepiť sa mi na tvár, pripravené hrať sa s vetrom, pripravené koketujúco víriť vzduch.
blues
Slnko sa nežne pohrávalo s malou jamkou na krku. Šteklilo ju, zohrievalo. Pri každom prehltnutí som pocítila nový dotyk.
Prechádzam prstami po svojom krku, lemujem jej okraje a zisťujem, že aj to je súčasť jari, môjho sveta, darovať slnku moju jamku.
jar
Cez veľké okná som ešte kedysi pozorovala svet predo mnou. Dnes som to veľké okno ja a kedysi už nie je, už je len dnes, dnešok s nenarodenou hodinkou, o niečo menšia chvíľa, o čosi väčšia túžba k niečomu sa primknúť a nezutekať.
Moje úseky životom, ktoré budem začínať, aj končiť vetami. Hlasy v mojej hlave nechám dopadnúť iba kamsi. Uvedomiť si ležérne a striedmo, že pohyby ma nútia ísť dopredu a sú schopné ma predbehnúť.
Napísala som toho dosť, dosť som toho prečítala, len som si nie celkom istá, či som to ako samouk pochopila.
