V jedno ráno by som si priala samoľúbosť, ľahostajnosť. Priala by som predať zvyšky seba pod cenu, hodiť ich prvému kupcovi, čo pôjde navôkol.
Včera som začula niečo také, že je zbytočné žiť každý deň rovnaký život.
Neviem, možno ho mám prelomiť napoly, povedať, že toto je tá dobrá polka a táto druhá...tá nestojí za reč. Možno takto odlomím aj z ľudí. Áno, poviem si, toto z teba chcem, lebo toto je pekné a toto ostatné si nechaj. Schovaj si do seba úlomky, čo som z teba odlúpila, schovaj do seba všetky triesky, naprac si ich rovno naspäť do kože, nech ťa pichajú, omínajú...
Bože, aké klišé! Aké sebecké a hlúpe!
Alebo sú dni kedy Klamem
Klameš
Klameme
Krčíš ma v rukách ako starý papier, pohodená na ulici sa rozpíjam v daždi, postupne miznem, strácam sa...
