(úryvok I.)
Ak si myslíš
Alebo možno si si raz skúsil
Pomyslieť
Že ťa budem chcieť čakať
Jeden nedeľný večer
Ktorému poviem
Iba ak amen
A len tak ďalej
Ťa sporadicky
Pochovám
Teš sa dievča, lebo zďaleka nie si jediná, čo sama počúva o tom, že existujú muži s krásnymi ženami po boku a ty si iba okolo idúca. Zaslúžiš si iba malé buchnutie srdca, nie trieskanie. Zaslúžiš si iba málo úzkosti, lebo si jedna z mnohých, čo tak veľa zvyknú premýšľať a skúšať sa ďalej trápiť.
(úryvok II.)
Pohrabala som lístie
Aj nás
Zošednutých a zhnitých
Ale na tieto časy
Sa to úplne hodí
Ľudia
Za nás (nad nami)
Zapália kahance
Otočila som sa chrbtom pekným veciam a hodinám, čo bičujú čas, aby spomalil, robia naschvál trúchlivcom pohodeným na zemi a tí spokojní sa vyhrievajú v kaviarni, odkladajú si kožené kabáty. O život neskôr budem iný pól dievčatka, čo sa budilo zavčas rána. Raz pochopím že raňajky sú široký pojem, že raňajky existujú aj niečo pred deviatou, ale to už bude dávno zahojená rana, ostane už len pár švov s nápisom ty.
(úryvok III.)
Dievčatko
Zbieralo pod stromom
Orechy
Zatiaľ čo som
Krájala cibuľu
Na kuchynskom stole
Potierala ňou oči
A plakala
Aspoň niečo
Ma k tomu vie dokopať
S farebnou šatkou a malou knihou v taške ponáhľam sa k jeseni, ba čo viac, bližšie domov, lebo spoza okna, sa všetko zvláda ľahšie, spoza okna to nie sme celkom tak my, prikrytý teplom čo sa nasilu vnucuje do líc.
(nakoniec iba toľko)
okolo ríbezľových kríkov
lieta vietor
nazlostený tak mi do tváre drzo skríkol
že len on vie, len on vie to:
kde sa podeli pavučinky leta
kde teraz žltá včela lieta
kde hustne lesný med
kde sa za horizontom skrúca celý svet
kde v ľadoch výšky svietia brusnice
kde koho, čo a kedy chytí za srdce
kde dievčina milá spí a bdie
vietor vraví - že len on vie
(floyd raven)
