Toto je tá vážna jeseň a s ňou obavy, čo sú na mieste (namieste), každý deň z nich zotieram prach, v ktorom si aj ty.
Zo školy domov už nevláčim ťažké knihy ako kedysi, vláčim len ťažké telo, vláčim len ďalšiu z milión obáv, lebo teraz sa to hodí, nech sa nevymykám zo štandardov ľudí, čo trúchlia.
***
Iba jeden pondelok
Bilo dvanásť
Keď si
Oznámil
Mimochodom
Svoj odchod
Rozbľačali sa zvony
A ja pod nimi
Tiež
Modliac sa
Nahlas
Pár slovami
***
Bol si posledná možnosť do vyčerpania tohto života, z ktorého je už len nemý prach, čo presýpam pomedzi prsty. Nepoznám tvoj hlas, nepamätám si tvoje oči.
Tá dokonalá, čo ju čakáš, sa čoskoro možno narodí, ja v tom čase budem ďaleko zarábať na ďalší život, kdesi preklínať čas, ticho plakať nad premárneným slovom.
***
olúpaný obraz
v kostole
áno, to sme my
tu kľačím
tu čakám
tu reštaurujem
aj nás
lenže čas
mi už nedal šancu
na zmenu
na nové farby
***
