Je piatok, koniec týždňa, ľudia sa tešia a ja ešte stále skúšam svoju sebadisciplínu, ešte stále sa nerozvádzam s knihami, ešte stále si sejem do hlavy hriadky s vedomosťami, ešte stále na teba myslím...
Dnes som polievala kvety, aby boli živé aspoň trocha, pokým nepríde mama, lebo viac menej ,je to jej práca, držať ich pri živote. Moja práca je zas držať pri živote nás. Dovoliť tomuto živôtiku, aby sme spolu boli máličko, aby sme boli to najmenšie zrnko piesku, lesknúce sa, keď ho unáša vietor, ale vždy iba spolu.
Si moje niekto, moja správa v schránke, moja najsilnejšia myšlienka popri učení, moja myšlienka čoskoro do budúcna. Mám za nami naponáhlo.
Milý Niekto, myslím na teba, keď pootvorím balkón, myslím na teba aj vtedy, keď mi slnko zasvieti do očí, myslím na teba, myslím, myslím, myslím...
Dokonca aj teraz, keď sa ukladám do perín. Len ťažko si dokážem vysvetliť tie motýle v bruchu.
