Učil si ma hádzať žabky do rieky, malé kvapky sa rozpŕchli na všetky strany, ako my dvaja, aj keď ja som to tušila už skôr. Tráva ma pichala na chodidlách, zatiaľ, čo ty si ponáral vlastné telo do ľadovej vody, hádzal z mostíka pózy rovno do vody, s ktorou si sa na okamih oženil.
*
Stačilo mi ťa iba vidieť, nič viac som nepotrebovala. Ruky som ponárala do malých skaliek, chladili ma a škriabali.
*
Bol to iba okamih. Celé to MY spolu a nespolu, dlho a krátko.
*
Nanuky sa nám topili v rukách, lietali okolo nás včely, ktorým sme nemuseli posielať krátke správy o tom, že žijeme. Život sa nás na chvíľu dotkol, ponúkol nám slobodu...
*
Až jedno ráno, neviem presne, koľkého to bolo, možno vtedy, keď bol čas ísť... Nechal si za sebou neumytý pohárik, otlačené svoje pery na ňom, zvyšok kávy voňal po tebe...
*
Letné lásky si pýtajú, ževraj, spomienky. Tak nech už príde ďalšie leto, ďalšia káva a ďalší pokojne...aj ty.
*
