Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sama, samučičkejšia, ako ktokoľvek iný.
pocítila som v duši prázdno.
nadobudla som v sebe pocit pustej komnaty, v ktorej vietor svojou prudkosťou zotrel aj posledný lak z okeníc.
Hľadám inšpiráciu.
Posledné písmenká vychádzajúce z môjho hrdla boli definované ako ston.
Moja duša stoná. a spolu s ňou aj moje oči, prsty, póry, vyšttípané pery, jamky na lícach.
Prázdnota nie je absencia zvukov.
prázdnota dá tichu rásť
Je to priestor, v ktorom môže moje ja začať stavať.
Vytváram kamenistú pôdu pod svoj piedestál.
Dookola počúvam vzlyky, tony, klesajúce hrdelné melódie.
Vietor utíchol, prievan zmizol.
Už neexistuje.
Aj moje vnútro dokáže rásť..
Napriek(č) výčitkám
