Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Keď som schopná dať si šancu a neposlať veci do z.a.d.k.u.
Zbaliť a strčiť ich do koša.
A potom si možno premyslieť, že by sa asi zišli.
Vravím si : Zuza, Zuza, čo to tu preboha stváraš?!
A zasa obviňujem niekoho iného.
Zo šťastia do nešťastia a naopak.
Už iba dúfam, že bude to „ opačno“
Opačno bez „nemám čas“ a veci sa zázračne pomenia.
Nie samé od seba. Odo mňa.
A každý deň si dám šancu spáchať nový omyl.
