Veľa kriku pre nič. Možno to bolo averziou, ktorá sa vo mne nahromadila v piatkové rána, kedy kolegovia, ktorí sami seba radili medzi akúsi elitu, diskutovali v akejsi predĺženej Lampe. Bolo mi z toho na vracanie. Z tých kecov, ktoré k ničomu neviedli. Pripomína mi to, ako moje dieťa spomína na super komédiu, alebo Indianu Jonesa v chráme skazy, že: Mami, a ako Indiana išiel na slonovi... Alebo to oko vyplávalo z polievky... Presne tak sa diskutovalo v robote v piatok. A preto som si pozrela niektoré Pod lampou. (Aby som vedela, o čom je reč, aj keď mňa tí inteligentní kolegovia do debaty neprizvali.) Ale priznám sa, aj preto, aby som potom mohla pozerať Pod palmou v SOS a rehotať sa. A fakt, viec ma bude mrzieť, ak zrušia SOS.
Popravde, neznášam, ak niekto niekoho manipuluje. A teraz mi to tak pripadá, že pán moderátor manipuluje ľudí. Urazil sa, ako malé dieťa, ktorému nedajú cukrík. 98 percent ľudí má patent na rozum. Zvyšné dve percentá sa riadia srdcom. Myslím, že na Slovensku je všade politická manipulácia. Aj v debilných potravinách, na úrade, na ministerstvách, u doktora. Vôbec nič sa nezmení. Humbuk utíchne, karavána pôjde ďalej. Len my si nevšimneme, čo všetko sa udialo v pozadí. A nikdy sa nedozvieme pravdu. Tá je totiž dobre zašitá. Tipujem, že to bude osobná antipatia medzi Hrehom a Hríbom. Taká súkromná búrka v pohári vody.
Boh má ozaj veľa roboty, keď všetko musí posúdiť objektívne. Ja by som to nevedela.
