Odpusť mi, Bože...

Len ona vie dobre prebaliť dieťa, len ona vie napiecť najlepšie koláče. Vedela ma voľakedy strašne vytočiť - až do zúrivosti. Obvinila ma z niečoho, čo som fakt neurobila, a bola o tom presvedčená - možno až dodnes. Robila také veci, že mi rozum stál. Kričali sme na seba ako besné psy. Volá sa to nedostatok lásky. Lenže - vždy som taká múdra nebola.
Mám šťastie, lebo s ňou nežijem. Inak by som jej poznámky nevedela tolerovať. Keď chodíme redšie na návštevy, volá, že prečo nechodíme. Keď sme chodili častejšie, liezla som jej na nervy už len svojou existenciou. Ale skúste v praxi aplikovať príkaz lásky- ide to? Ľúbiť niekoho, kto vám strašne lezie na nervy. Ale včera som mala pocit, že mi roztrhne srdce. Koľkokrát som jej v duchu nepriala nič dobré - hanbím sa za to. Fakt. Možno keby som teraz od základov zmenila svoj život, ani to nepomôže. Lenže naozaj sme všetci egoisti. Myslíme len na seba.
Ležala na posteli a všetko ju bolelo. Výsledky pozitívne. Vybrali jej hrčku a ešte veľa iných tkanív. Snažili sme sa všetci vyzerať optimisticky. Krivé úsmevy a kradmé pohľady na hadičky s krvou, ktoré končili na zemi. Neviem, čo bude ďalej. Nie je to pekná predstava, keď má rakovinu.
V duchu som si opakovala - prepáč mi. Že som bola taká hnusná a stále si stála za svojím. Nedokázala som robiť kompromisy. Mala som byť milšia. Niekedy sa to nedalo, ale mala som. Prepáč.