Ak sa totiž nedostavím, alebo nepreukážem, že som tie tri dni zaplatila, môžem dostať masnú pokutu.
Nuž, pomyslela som si, že asi chuderka všeobecná nemá čo robiť, iba po ôsmich rokoch urgovať človeka, že prečo dopekla tie tri dni neuhradil poistné? A to ešte nehovorím o tom, že našťastie nechodím k lekárovi, zatiaľ mi ho netreba, a teda aj tie prašule, čo im odvádzam, sú mi tak na veľký prd. Možno by bolo lepšie si ich šporiť na nejaký zvláštny účet a keď treba, zaplatiť cash lekárovi.
Tak som tam zavolala. Tetuška na drôte mi vypočítala tú sumu, ktorú im dlžím. 41 korún. V Novom čase zvyknú uviesť, koľko si za túto sumu kúpite blbostí: napríklad liter benzínu, 10 krabičiek zápaliek, ženský magazín, alebo jeden urologický čaj či froté ponožky z číňaku. Keď som si ešte neodpustila poznámku, že keď už tak všeobecnej tie prachy chýbajú, tak ich zaplatím, dostalo sa mi odpovede: No, vážená, mne osobne tie peniaze nechýbajú… No nie je to humor, keď sa zatvárajú nemocnice, pacienti nemajú kam ísť k lekárovi, lekári rušia zmluvy s najväčšou poisťovňou na Slovensku, a jej chýba mojich 41 korún…
Ale pozor, zákon je zákon. A ešte najväčšia sranda, ak by som nebola zmenila poisťovňu, tie prachy by im nechýbali. Doba premlčania je totiž desať rokov. Takže som asi mala ešte dva rôčky vydržať, lebo oni teraz riešia „odídencov“.
Všeobecnej chýba mojich 41 korún
Minule som dostala doporučený list od všeobecnej zdravotnej poisťovne. Vraj nemám doklad o tom, že od 17. 6. 2000 do 20.6.2000 som zaplatila zdravotné poistenie. Po ôsmich rokoch! Bolo to vtedy, keď sa mi skončila materská a do ôsmich dní som sa mala ísť hlásiť na úrad práce. Prišlo mi to sprvu smiešne, ale keď som si nalistovala na nete zákon, ktorý sa tam citoval, smiešne to byť prestalo.