Župčianske šialenstvo

Šialenstvo zažívam každý deň. Ráno i poobede. Dnes sme sa skoro zabili - dvakrát. Najaký idiot predbiehal na kopci. Prejdete posledné stúpanie, ohyb kopca - a tu zrazu oproti ide frajer, čo sa snaží predbehnúť kamión. No milimetrík chýbal. Riskujúcich je veľa. Niektorých pripomínajú kríže pri ceste. Aj ich obete. Aj z našej obce sa takto zabil jeden milý muž. Išiel si domov, a tu zrazu v protismere drzák, ktorý to chcel stihnúť a nabúral rovno do neho. Zabil ho na mieste. Jemu sa nič nestalo. Kde končia takíto hazardéri? Za mrežami na dva mesiace?
Ministerstvo neviem čoho, lebo politika ma vôbec nezaujíma, sa konečne minulý rok rozhodlo začať s výstavbou diaľnice v tomto príšernom úseku. Chápem, peniažky nie sú, u nás na Slovensku stojí jeden kilometer miliardu. Prečo, to si stačí predstaviť na ilustráciu v poslednom „úspešnom“ prípade výstavby slovenských ciest - tunel Branisko, výkvet stavbárskeho majstrovstva (informácie boli vtedy voľne dostupné na internete, a asi miliarda išla úplne zbytočne na kadejaké podvody, a nič sa nestalo...). Diaľničný úsek - asi desaťkilometrový, lebo siaha iba po Chminiansku Novú Ves, bude hotový v roku 2011. Keď sa dožijeme, možno to aj oslávime. To už budem mať štyridsať rokov. Koľko sa ešte musí zabiť ľudí, aby sa výstavba urýchlila? Veď keby bola cesta hotová včera, bolo by to neskoro.