Dvere sazabuchli a po manželke ostal pomyselný rozvírený prach ako po ruskýchjednotkách rozzúrených zo zrady Nemecka. Behom okamžiku naakumulujú toľko sily,že ich odvetný úder mnohonásobne prekoná podlý úskok.
ON: Do piče!
Udrie päsťoudo zrkladla a to sa rozsype na tisíce malých úlomkov, ktoré sa rozutekajúpo celej kúpeľni. Pozrie sa na ruky a z malých raniek mu pomalyvychádzajú kvapky krvi. Rozzúrenej krvi.
ON: Do piči!
Sadol si nazem a ruky si položil na kolená, nechal tú trošku krvi pošpiniť nohavice.Akoby s ňou mal vytiecť i ten zúfalý hnev.
Zhbokadýchal. Hovoril si, kľud, pokoj, hlavne rozvahu, neurob kravinu. Inštinktnezobral do ruky mobil a otvoril sizoznam. Tak komu zavolať, začínal si v duchu predstavovať kto by mu čopovedal, keby dotyčnému zavolal. Nakoniec sa rozhodol a v duchu pomodlil,aby neurobil ešte väčšiu kravinu.
Telefónzvonil, ale nikto ho nedvíhal. ONA sa naň pozerala a v duchu ďakovala,že môže vidieť, kto volá. Nezdvihne mu, nie, nemá dôvod tomu idiotovi zdvíhať.Už nikdy, nikdy, nikdy na tomto svete sa s ním nestretne, nemusí, nechce,nebude, už nebude žiadnou nafukovacou ančou nejakému nadržanému ženáčovi,ktorému jeho vlastná nevie poriade vyfajčiť!
ONA: Debil!Zvreskla na displej ešte stále zvoniaceho telefónu. Prestal ako na povel.
Odrazu sajej zmocnil zvláštny pocit. Pocit prázdna, najprv čistého prázdna, no hneď natopochmúrneho.
Telefónzačal zvoniť znova. Okamžite zdvihla.
ONA: Užnikdy, počuješ, nikdy v živote sa neopováž na toto číslo volať. Nechcemtvoj ksicht už nikdy vidieť. Zmizni a usmaž sa v tom oleji! Položila.Zadýchaná. Takmer stratila hlas, toľko sily v troch vetách. Odrazu sa jejpocit prázdna zalial a vyplnil až po okraj pohára. Satisfakciou. Usmialasa. Potom rozosmiala, ako malé dieťa a smiala sa dlho, dlho a úprimne,úplne od srdca. Od srdca, ktoré mala opäť na mieste.
ON: Tykurva! To mám za to, čo som ti všetko dal?? Vrieskal, no na druhom konci užnikto nepočúval, zvieral mobil v ruke a musel sa premáhať zo všetkýchsíl aby ho nehodil tam, kde ešte nedávno bolo zrkadlo.
ON: Dobre,kravina do tretice... A vytočil druhé číslo.
Horúčkovito sa prehrabávalav kabelke, no mobil prestal zvoniť po pár sekundách. Keď ho konečnevytiahla a pozrela neprijaté hovory, rozplakala sa. Zastavila hneď nakonci ulice a odparkovala auto na voľné miesto pod ľahko zasneženýmgaštanom. Oprela sa o volant a plakala, nechcela od tohto sveta nič,iba človeka, ktorého by úprimne ľúbila a on ju, muža, ktorý by ju objal a onaby vedela, že je všetko v poriadku, že je doma...
ON vstal,urobil ako-taký poriadok v kúpeľni a umyl si ruky od krvi a zalepilzopár raniek. Ruky sa mu triasli, točila sa mu hlava a nevedel ani, na čopresne práve myslí. Pozrel na hodiny, bolo presne štvrť na dve, ešte musel ísťaj tak do práce, blíži sa termín daňového, tam príde na iné myšlienky. Aspoň nachvíľku.
Naštartovalauto a v tom mu začul svoju obľúbenú melódiu. Prišla mu SMS v rytmesamby. „Predvcerom som si urobila testy gravidity.Nenabrala som odvahu hned tito povedat,este som nebola u doktora.Neviem,ako ti to vobec teraz uz povedat.“
