Dobre,povedzme si to rovno-bol to bezdomovec.Nič proti, žijú tak, ako žijú, ale tento...tento bol akosi mimoriadne divný...
To,že bol opitý snáď ani nemusím písať, o to by ani tak nešlo, skôr o to,čo robil, keď sa už asi začal nudiť. Tie jeho výkriky anezrozumiteľné slová neboli až také zaujímavé, ako to, čo urobilpotom...Totiž, niežeby som ho sledovala, ale na neho sa jednoduchonedalo nepozerať...No proste ako tam tak sedíme, zrazu si ten ujo začnerukou šmárať do nohavíc...Čakali sme, čo bude ďalej, no onzaspal...Vzápätí sa však zobudil a pokračoval v načatejčinnosti...Tentoraz svoje dielo dokončil a...a proste si ho vybral znohavíc. Fajn, to bol prvý šok. Druhý prišiel, keď začalmočiť...Uprostred námestia, na lavičke pri fontáne, kde bolo kopu ľudía on...sedel a močil...normálne, pred seba, bez problémov, bezzábran...Pozreli sme s Michalom pred seba a nevedeli, či sa máme smiaťalebo plakať...Bola som v takom úžase, že som normálne chvíľu bolamimo...Možno sa to vám nebude zdať až také neskutočné, ale ja som niečotaké videla prvýkrát a dúfam, že aj posledný...Ja nechcem byť odporná,ale bolo to niečo otrasné...Ešte horšie, ako keď zakusnete do kuriacehoplátku, v ktorom je niva namiesto mäkkého syra a vy pritom nivuneznášate...Asi blbý príklad, ale ide o tie negatívne pocity...
No,aspoň že viem, aby som si na tú lavičku už nikdy nesadla...aspoň kým si budem túto scénu s čúrajúcim bezdomovcom pamätať...
