Milujem hudbu. Naozaj si neviem predstaviť deň bez hudby, cítila bysom sa ako ryba na suchu...Zvláštne je, že si to ani tak veľmineuvedomujem...totiž tú moju skoro závislosť:) Ale keď sa troškuzamyslím, prichádzam na veľa vecí...napríklad už tá spomínanáhudba...Viete, to je taká zvláštna vec,pretože keď ju počujem, nejakoveľmi si to neuvedomujem a až vtedy, keď stíchne,napadne ma,aké jezrazu zvláštne ticho...Hudba má na mňa veľký vpyv,hlavne čo sa týkanálad...Moje "naj" sú napríklad "Look what you´ve done", "Smother me"alebo aj "I´m lost without you"...To sú piesne, ktoré si vždy radavypočujem...a zaspievam:)Pretože ja aj tak trošku spievam...Celkomobstojne,dalo by sa povedať...Najväčšia sranda je, že som si touvedomila až pred rokom:)No ale keď sa do toho raz človekdostane...Viete čo na speve milujem najviac?Keď vidím, že ľudí môj spevbaví a že s aim dokonca aj páči...a potom ten potlesk...to je niečoneuveriteľne úžasne...zrejme najkrajšia časť piesne...Viete, je toakási forma zadosťučinenia...No áno,potlesk to je podľa mňa najkrajšiaodmena...Takisto milujem potlesk po tom,ako zatancujeme...Keď takstojíme na pódiu, spotení, zadychčaní, unavení...a ľudia tlieskajú a vyvidíte, že sa im to naozaj páči,máte pocit, že to všetko, tá drina, žeto stálo za to...
A milujem aj pocit víťaztva...Nie som nejakchronicky závislá na vyhrávaní, ale keď sa to už predsa len podarí, jeto bomba pocit...Mám rada, keď dobre napíšem písomku, keď sa mi podarídobre odprezentovať ročníkovú prácu, keď ma učitelia pochvália, keďmôžem niečo zorganizovať a dopadne to výborne...je to pre mňa takéosobné víťazstvo, možno aj nad samou sebou...
No milujem aj takémeje poetické veci, ako napríklad čokoládu...horkú,lebo z tej sa menejpriberá:)A milujem, keď niekto škrabká po hlávke:)A takisto, keď je vautobus málo ľudí a ja mám okolo seba priestor...A východ slnka, keďidem ráno do školy na nultú...A takisto aj západ slnka, keď sa vraciamdomov...A začínam mať rada aj svoje vlasy...keď tak pekne voňajú..:)Astrašne sa mi páči môj nový kabátik z Londonika..:)A milujemhovadiny...keď môžem na niečom rehotať až mi tečú slzy a pritom tovôbec nemusí mať žiadny zmysel:)Ach, je toľko vecí, ktoré mám rada...
Nosú aj veci, ktoré "nemusím"...napríklad mastné vlasy...to je niečo, čoma vie vyviesť z miery...a takisto príliš cieľavedomých ľudí...Aneznášam otázku "o čom sa ideme rozprávať"...A keď učiteľky nemajúsystém v učení...A ešte aj špenát a brokolicu...A drzé kuchárky v našjškolskej jedálni, ktoré tak nenormálne kontrolujú, či sme dali lístokna obed, až mi to lezie na nervy...No a čo neznášam najviac zo všetkéhoje, keď ma ľudia tlačia do niečoho, čo nechcem...A ešte nemám rada, keďma bolí chrbát, mám depresie zo svojej váhy(ktoré ale nevydržiadlho,lebo som dosť optimistický človek:))a keď som unavená...takžedobrú noc:)
