Steve Jobs popísal užitie LSD takto: „hlboká skúsenosť, jedna z najdôležitejších v mojom živote“.[2] Ako to, že nepočujeme takú veľkú chválu na heroín, alkohol, alebo cigarety? Čím to je, že psychedeliká majú moc zmeniť životy k lepšiemu? Odpoveď je práve v unikátnom spôsobe, ktorým psychedeliká pôsobia na mozog. V tomto článku pôjdeme hlboko na molekulárnu úroveň - zábavným spôsobom.
V poradí štvrtý zo série článkov, ktoré vám každú nedeľu v preklade MUDr. Kataríny Molčanovej
prináša SAPAS. Vo svojích blogoch Marlene Rupp z Viedenskej psychedelickej spoločnosti skúma medicínske využitie psychedelických látok, konkrétne LSD (trip), psilocybín (magické hubičky), MDMA (extáza) a ketamín. Články v anglickom origináli sú dostupné tu.
Skúsenosti Caryho Granta a Steva Jobsa nie sú ani zďaleka ojedinelé. V nedávnom experimente naJohns Hopkins University School of Medicine bola 36 zdravým dobrovoľníkom podaná vysoká dávka pychedelika psilocybínu (účinnej látky v takzvaných „magických hubičkách“). Dve tretiny účastníkov to hodnotilo ako 'jednu z piatich najvýznamnejších a duchovne najdôležitejších udalostí v živote'. Ešte 14 mesiacov po psychedelickej skúsenosti udávali zvýšenú kvalitu života a pozitívne zmeny v správaní, bez nutnosti ďalšieho užitia substancie.[3]
Preklad:
36 zdravým dobrovoľníkom bez predchádzajúcich skúseností so psilocybínom..., ...bola podaná vysoká dávka psilocybínu alebo aktívne placebo
Psilocybínová skupina, Kontrolná skupina
Zvýšenie kvality života, Pozitívna zmena správania
Stav „rozšíreného“ vedomia?
Keď v tomto príspevku zmienim 'psychedelické látky', myslím tým klasické psychedeliká, konkrétne LSD, psilocybín, DMT, ayahuasku a peyotl (meskalín). Užívatelia často zažívajú 'vyšší stav vedomia', ich vnímanie sa zdá byť bohatšie. Keď výskumníci prvýkrát skúmali aktivitu mozgu na týchto látkach, očakávali, že namerajú jeho zvýšenú aktivitu. Prekvapivo, väčšina mozgu vykazovala rovnakú úroveň aktivity, až na niekoľko jeho oblastí. V týchto oblastiach bola jeho aktivita znížená. Účastníci, ktorí zažívali najintenzívnejšie psychedelické účinky, mali aktivitu v týchto oblastiach mozgu najviac zníženú. Inými slovami, čím nižšia aktivita, tým silnejší trip.
Ako je to možné? Psychedelické látky neovplyvňujú výkonné funkcie mozgu. Môžete sa hýbať, premýšľať, rozprávať, viete kedy potrebujete ísť na záchod a podobné užitočné záležitosti. Čo však psychedeliká vypínajú, sú tzv. konektorové uzly mozgu. Aby ste porozumeli funkcii konektorových uzlov, predstavte si dopravu vo veľkomeste. Keď uzavriete väčšiu diaľnicu, vodiči musia odbočiť z ich obvyklej trasy a často sa tak dostanú na neznáme územie. Pretože vo veľkých mestách je hojnosť ciest, vodiči sa nakoniec dostanú do cieľa, ale až po dlhšej a možno zaujímavejšej ceste.
Niečo podobné sa deje, keď psychedeliká vypnú hlavné konektorové uzly v mozgu. Zrazu je oveľa viac prepojení medzi oblasťami, ktoré by spolu normálne nekomunikovali.
Nasledujúci obrázok porovnáva komunikačné prepojenie v (a) normálnom stave, kedy sú konektorové uzly nedotknuté a v (b) psychedelickom stave, kedy sú vypnuté, čo vedie k hojnosti nových komunikačných spojení medzi mozgovými oblasťami.
Teraz sa asi pýtate „Čo sú tieto konektorové uzly a aká je ich funkcia?“ Nasledujúca časť článku je celá o týchto uzloch a o tom, ako tvoria tzv. default mode network (DMN) mozgu. Táto sieť je relatívne novým objavom a hrá zásadnú rolu v porozumení účinkom psychedelík.
Defaultná sieť mozgu
Kedykoľvek sa váš mozog práve nevenuje nejakej špecifickej úlohe, prepne sa do režimu „autopilota“, ktorý sa nazýva defaultná sieť mozgu (DMN). Jeden spôsob, ako premýšľať o DMN, je ako o integračnom centre, kde sa zhromažďujú a organizujú informácie tak, aby boli v súlade so zvyškom vášho poznania.[5] DMN je ako knihovník, ktorý - keď sa nezaoberá požiadavkami zákazníkov – kategorizuje knihy tak, aby bola knižnica pekne usporiadaná.
Ďalším spôsobom, ako chápať DMN, je jeho funkcia centra osobnosti. Podieľa sa na sebareflexii a metakognícii, t.j. na rozmýšľaní o rozmýšlaní. Umožňuje mentálne cestovať v čase, premietať o autobiografických alebo budúcich udalostiach.[6][7][8][9]
![[10]Defaultná sieť (DMN) sa skladá z posteriornej cingulárnej kôry (PCC), mediálnej prefrontálnej kôry (mPFC) a angulárneho gyru (AG).](https://image.smedata.sk/image/w970-h0/3f7feb49-0e1a-4f7e-9660-daaf5289b2aa.jpg)
DMN je vďaka týmto dôležitým funkciám vitálnym konektorovým uzlom a časťou toho, čo nás odlišuje od ostatných druhov. Avšak nadmieru aktívna DMN sa spája s neurózami, depresiami a úzkosťami.
Narušenie činnosti DMN
Keď psychedelické látky vypnú niektoré konektorové uzly, redukujú zároveň stabilitu sietí, ktoré sa nachádzajú nad týmito uzlami, v našom prípade: defaultnej siete.[11] Takže ak narušíte činnosť vašej DMN – napríklad užitím psychedelickej látky – ako to zmení vaše myslenie a správanie?
Keď obvyklá konektivita cez DMN nie je prístupná a signály sa tak nesú inými cestami, zakúšate realitu iným spôsobom. To je dôvod, prečo sa psychedelické stavy často nazývajú „zmenenými stavmi vedomia“. Videnie so zatvorenými očami a dezintegrácia self ako ho poznáme, sú dve typické charakteristiky takých stavov.[11] Pre viac informácií o nich si prečítajte predošlý článok – Psychedelická skúsenosť, kde porovnávam, ako rôzne psychedeliká menia naše vnímanie.
U ľudí, ktorí trpia poruchami nálady, psychedeliká často vykazujú pozoruhodný účinok: ich stav sa lepší. Duševné poruchy ako depresia, úzkosť a obsedantne kompulzívna porucha (OCD) sú často spojené s hyperaktívnou DMN.[12]Ak jej činnosť narušíte, často to vedie k zásadnému a dlhotrvajúcemu zmierneniu príznakov. O konkrétnych výsledkoch štúdií budeme viac hovoriť v budúcom článku.
Psychedeliká sú výnimočné v tom, ako ovplyvňujú DMN. Ako pôsobia na mozog je nekonečne fascinujúce a bohužiaľ dosť komplikované. Napriek tomu sa to pokúsim vysvetliť v jednoduchosti:
Váš mozog na psychedelických látkach
Preklad:
-PÁN PROFESOR, AKO V MOZGU FUNGUJÚ PSYCHEDELICKÉ LÁTKY?
-NO, VIAŽU SA NA 5-HT2A RECEPTORY, KTORÉ SÚ HUSTO ROZŠÍRENÉ
VO VYSOKOÚROVŇOVÝCH KORTIKÁLNYCH REGIÓNOCH VEĽKÝCH PYRAMIDÁLNYCH
NEURÓNOV VRSTVY V, VYKONÁVAJÚCICH VRCHNÚ KONTROLU NAD SUBKORTIKÁLNYMI OBLASŤAMI.
ŠPECIFICKY, LSD SA VYVÄZUJEVÝNIMOČNE POMALY OD 5-HT2A RECEPTOROV, ALE JEHO
FUNKČNÁ SELEKTIVITA ZATIAĽ NIE JE ÚPLNE PREBÁDANÁ.
-EHM..ČO?
Dobre. Poďme si to rozložiť do normálneho jazyka:
I.Väzba na receptory
Psychedeliká interagujú so serotonergným systémom mozgu, to znamená, že sa viažu na serotonínové receptory. Prečo? Pretože serotonín, LSD a psilocín – psychoaktívny metabolit psilocybínu – sa na molekulárnej úrovni veľmi podobajú.
Ale zatiaľ čo sa serotonín viaže na približne dvanásť rôznych podtypov serotonínových receptorov, psychedeliká sa viažu na veľmi špecifický podtyp, tzv. serotonínový 2A receptor. LSD sa naviac viaže na niekoľko ďalších podtypov serotonínových a dopamínových receptorov, ale v menšej miere. Pre psychedelickú skúsenosť je najdôležitejší serotonínový 2A receptor.
II. Dlhé axóny
Serotonínové 2A receptory sa nachádzajú na špecifickom type neurónov, ktoré majú dlhé axóny (výbežky), ktoré sa klenú naprieč celým mozgom, na rozdiel od neurónov s krátkymi axónmi, ktoré sa napájajú len na bunky v ich tesnej blízkosti. Axóny týchto dlhých neurónov opúšťajú mozgovú kôru a siahajú až do oblastí pod prefrontálnou kôrou.[13] Vďaka tomu majú kontrolu nad oblasťami, na ktoré sú napojené, v tomto prípade sú to oblasti zodpovedné za emočné a stresové reakcie.[14]
III. Excitačné neuróny
Neuróny môžu byť buď excitačné, alebo inhibičné. Predstavte si, že trénujete psa.
Oba povely, „štekaj“ a „ticho“ sú signály, ktoré vyvolávajú istú reakciu. Excitačný signál podnecuje neurón k tomu, aby „vystrelil“ signál, zatiaľ čo inhibičný signál mu hovorí aby „nevystrelil“. Pamätajte, psychedeliká stimulujú serotonínové 2A receptory a tie sú lokalizované na excitačných neurónoch, ktoré sú nimi aktivované. Logicky by si jeden myslel, že požitie psychedelickej látky vedie k zvýšenej aktivite neurónov v mozgu. Paradoxne, opak je pravdou. Ako je to možné?
Keď aktivácia vedie k neaktivite
LSD sa viaže na serotonínový 2A receptor a spôsobuje, že neurón vystrelí excitačný signál. Keď tieto neuróny vystrelia, zároveň stimulujú vedľajšie inhibičné neuróny, ktoré tiež majú serotonínové 2A receptory. Takže prebieha masívne vystrelovanie a ešte vačšia inhibícia súčasne. Časom inhibičný signál preváži nad excitačným a to vedie k zníženiu aktivity.[15]
IV. Jedinečná signalizácia
To, že sa serotonín a psychedeliká viažu na rovnaký receptor ešte neznamená, že produkujú rovnaký signál. Vedci si dlho mysleli, že neuróny fungujú ako vypínače svetla - buď sú zapnuté, alebo vypnuté. Podľa tejto teórie by psychedeliká a serotonín museli mať rovnaký účinok: buď sa naviazať na receptor a aktivovať ho, alebo sa z neho vyviazať a deaktivovať ho. Dnes už vieme, že každá molekula interaguje s receptorom vlastným jedinečným spôsobom, dávajúc vzniku jedinečnému signálu v bunke. Ako to fuguje? Keď sa molekula viaže na receptor, receptor sa musí molekule prispôsobiť zmenou tvaru. Tým sa aktivujú určité signálne cesty v neuróne.[16] V žargóne sa tento princíp označuje akofunkčná selektivita, pre prípad, že by ste sa tým chceli zaoberať hlbšie.
Dobre, molekula LSD v skutočnosti nevyzerá ako dúha. Skôr je to veľká, rigidná molekula, ktorá zaberá oveľa viac miesta na receptore, než menšia a flexibilnejšia molekula serotonínu.[17]
A receptory nevyzerajú ako malé paličky, ale skôr ako stočené stužky zviazané na koncoch tenkými nitkami. Takže, keď sa LSD naviaže na receptor, vyzerá to podobne ako na nasledujúcom obrázku:[18]
Môžete vidieť, ako stužky robia priestor pre veľkú molekulu LSD a tým spúšťajú zvláštnu signálnu cestu v bunke. Tip: ak sa o tomto niekedy budete bavit s biochemikom, nevolajte to stužka, ale helix.
Zatiaľ nie je jasné, ktorá signálna cesta je pre psychedelickú skúsenosť najdôležitejšia.[17] Čo vieme isto je, že je to odlišná cesta od tej, ktorú aktivuje serotonín.
Prečo účinok LSD trvá tak dlho
Molekuly serotonínu sa z receptorov vyväzujú za zlomky sekundy po tom, čo sa na ne naviažu. Naproti tomu, keď sa na receptor naviaže LSD, receptor skolabuje nad jeho molekulou, čím utvorí uzáver, ktorý bráni vyviazaniu LSD z receptoru.[18]
Kým je molekula LSD uväznená v receptore, spôsobuje, že receptor posiela signály - po dobu niekoľkých hodín a niekedy aj dlhšie. To je dôvod, prečo užívatelia LSD cítia účinok už pri mikrogramoch tejto látky dlhých 6-15 hodín.[19]
Drogy ako nástroje
Teraz už asi vidíte, že psychedelika v mozgu fungujú ako žiadne iné molekuly. Výskum fosílií dokazuje, že ľudia používali psychoaktívne rastliny už pred 10 000 rokmi počas rituálnych ceremónií.[20] Staroveké spoločností považovali psychedelické látky za nástroje. Prijme moderná spoločnosť túto perspektívu znovu? Osobne vidím niekoľko presvedčivých dôvodov, prečo by mala:
Za prvé, psychedeliká sú pozoruhodne bezpečné. Neexistuje jediný dokumentovaný prípad predávkovania LSD ani psilocybínom u človeka. Nebezpečné sú aditíva a neistá čistota látok pri nákupe psychedelík od cudzích ľudí na čiernom trhu.
Za druhé, nespôsobujú závislosť. Keby človek užíval psychedeliká často, ich účinok by sa veľmi znížil. Telo si rýchlo vytvára toleranciu, ktorú je ťažko prekonať vyššími dávkami. Trvá to dobu aspoň niekoľkých dní, než môže byť znovu dosiahnutý požadovaný efekt. Takto je to skutočne droga pre „špeciálne príležitosti“.
Za tretie, je známy nespočet anekdotických prípadov, ktoré dokazujú, že psychedeliká sú užitočným nástrojom v osobnom rozvoji. A stúpajúci počet vedeckých dôkazov ukazuje, že psychedeliká sú mimoriadne efektívne v liečbe poruch nálady a závislostí.
V našom ďalšom článku budeme hovoriť viac o psychedelikách a duševných poruchách.
Toto bola štvrtá časť našej série o psychedelických látkach:
Využitie psychedelických látok v medicíne
Psychedelické látky a serotoninergný systém
Váš mozog na psychedelickej látke
Psychedeliká a duševné zdravie
Mikrodávkovanie LSD
MDMA-asistovaná psychoterapia
Prieskum(y)
Ďakujeme každému z vás, kto sa zapojil do Globálneho drogového prieskumu 2018. Spolu tak urobilo 4000 ľudí zo Slovenska. O výsledkoch vás budeme informovať v máji 2018. Viac o prieskume sa môžete viac dočítať tu: 4000 Slovákov sme sa opýtali, ako užívajú drogy
Podeľte sa o svoju skúsenosť a pomôžte vede
Ak máte skúsenosť(i) s psychedelickým zážitkom pomôžte nám vyplnením dotazníka, ktorý vznikol v českom Národním ústavu duševního zdraví (NÚDZ) a skúma fenomenológiu psychedelických zážitkov. Na prieskume spolupracujú Česká psychedelická spoločnosť a Slovenska psychedelická spoločnosť.
Prieskum v českom jazyku je dostupný tu Fenomenológie zmenených stavu vedomí po intoxikaci psychedelickou substancí
REFERENCIE
1.Brooks X. Cary Grant: how 100 acid trips in Tinseltown ‘changed my life’. The Guardian. May, 2017.
2. Baer D. How Steve Jobs’ Acid-Fueled Quest For Enlightenment Made Him The Greatest Product Visionary In History. Business Insider. Jan, 2009.
3. Griffiths RR, Richards WA, Johnson MW, et al. Mystical-type experiences occasioned by psilocybin mediate the attribution of personal meaning and spiritual significance 14 months later. Journal of psychopharmacology (Oxford, England). 2008;22(6):621-632. PMCID PMC3050654
4. Petri G, Expert P, Turkheimer F, et al. Homological scaffolds of brain functional networks. J R Soc Interface. 2014 Dec 6;11(101):20140873. PubMed PMID: 25401177.
5. Carhart-Harris R. [Brain Imaging Studies with Psilocybin and MDMA]. YouTube. 2013. Retrieved 2017-05-38
6. Qin P, Northoff G. How is our self related to midline regions and the default-mode network? Neuroimage. 2011 Aug 1;57(3):1221-33. PubMed PMID: 21609772
7. Hassabis D, Kumaran D, Maguire EA. Using imagination to understand the neural basis of episodic memory. The Journal of neuroscience: the official journal of the Society for Neuroscience. 2007;27(52):14365-14374. PMCID: PMC2571957
8. Buckner RL, Carroll DC. Self-projection and the brain. Trends Cogn Sci. 2007 Feb;11(2):49-57. Epub 2006 Dec 22. Review. PubMed PMID: 17188554
9. Fleming SM, Weil RS, Nagy Z, Dolan RJ, Rees G. Relating introspective accuracy to individual differences in brain structure. Science. 2010 Sep 17;329(5998):1541-3. Science. 2012 May 11;336(6082):670. PMCID: PMC317384
10. Image modified from: Graner J, Oakes TR, French LM, et. al. Functional MRI in the investigation of blast-related traumatic brain injury. Front Neurol. 2013 Mar 4;4:16.eCollection 2013. PubMed PMID: 23460082
11. Carhart-Harris RL, Muthukumaraswamy S, Roseman L, et al. Neural correlates of the LSD experience revealed by multimodal neuroimaging. Proc Natl Acad Sci USA. 2016 Apr 26;113(17):4853-8. PubMed PMID: 27071089
12. Lesser IM, Chung JA. Depression and the Frontal Lobes. In: The Human Frontal Lobes. Miller, Cummings. 2007.
13. Cerebral cortex. Wikipedia. Retrieved on 2017-07-21
14. Vollenweider FX, Kometer M. The neurobiology of psychedelic drugs: implications for the treatment of mood disorders. Nat Rev Neurosci. 2010 Sep;11(9):642-51. Review. PubMed PMID: 20717121.
15. Nutt D. The Beckley-Imperial Psychedelic Research Program. 2013. YouTube. Retrieved 2017-07-05
16. Nichols D. Psychedelic Neuroscience: LSD Gives Up a Secret. 2017. Youtube. Retrieved 2017-05-24
17. Nichols DE. Psychedelics. Barker EL, ed. Pharmacological Reviews. 2016;68(2):264-355. PMCID: PMC4813425
18. Illustrations modified from: Wacker D, Wang S, McCorvy JD, et al. Crystal Structure of an LSD-Bound Human Serotonin Receptor. Cell. 2017 Jan 26;168(3):377-389.e12. PubMed PMID: 28129538
19. Passie T, Halpern JH, Stichtenoth DO, et al. The pharmacology of lysergic acid diethylamide: A review. CNS Neuro- sci. Ther. 2008 14, 295–314.
20. Merlin MD. Archaeological evidence for the tradition of psychoactive plant use in the old world. Economic Botany. 2003;57:295–323.
Autor Marlene Rupp Preklad: MUDr. Katarína Molčanová
