Slovenské dáta za rok 2026 ukazujú, že veľké FVE predávajú elektrinu výrazne lacnejšie, než naznačuje priemerná trhová cena. Bez vlastnej spotreby, PPA alebo správne navrhnutej BESS preto ich ekonomika často nevychádza.
Slovenský priemysel potrebuje viac cenovo konkurencieschopnej a preukázateľne čistej elektriny. Riešením však nie je spor jadra s OZE, ale funkčný energetický systém.
Jadrová energetika pod tlakom horúčav: Čo rozhoduje o jej spoľahlivosti
Po problémoch s vodou v Paksi a Cernavodă čelí Záporožská elektráreň vojenskému ohrozeniu. Energetická bezpečnosť nie je len otázkou ceny, ale aj ochrany kritickej infraštruktúry.
Júlové horúčavy obmedzili aj francúzske jadrové elektrárne. Ukázali, že odolná energetika nestojí na jednom zdroji, ale na ich rozumnom mixe.
Po Maďarsku zasiahlo sucho aj Rumunsko. Prívod vody k jadrovej elektrárni Cernavodă musela zabezpečiť armáda riadeným odstrelom.
Stredná Európa prichádza o takmer 2 000 MW stabilného výkonu.
Obmedzenie výkonu elektrárne Paks ukazuje, že klimatické extrémy už ovplyvňujú aj jadrovú energetiku. Dopady sa prejavujú na cenách elektriny v celom regióne.
Slovenský priemysel nepochybne potrebuje nové obnoviteľné zdroje. Otázkou však je, či skutočne potrebuje viac „zelenej elektriny“, alebo predovšetkým dostupnú, konkurencieschopnú energiu presne v čase, keď ju potrebuje.
Batériové úložiská dnes už nerozhoduje iba ich kapacita, ale predovšetkým schopnosť reagovať na dynamiku trhu s elektrinou.
Na jednej z posledných TOP energo konferencii sa odohrala jedna z najzaujímavejších energetických debát posledných mesiacov.
Fotovoltika už dávno nie je len o počte panelov a objeme vyrobenej elektriny. V roku 2026 o návratnosti investície rozhoduje najmä schopnosť maximalizovať samospotrebu, využívať flexibilitu a efektívne riadiť energetické toky.
Prečo zdražela elektrina o viac ako 150 %? Pozrite sa na hlavné dôvody, ktoré zmenili európsku energetiku a ovplyvňujú ceny elektriny dodnes.
Umelá inteligencia mení energetiku – od obchodovania s elektrinou až po riadenie batériových úložísk v reálnom čase. O úspechu už nerozhoduje len infraštruktúra, ale najmä dáta a algoritmy.
Projekt SELENA pripravuje inteligentné smart grid siete pre éru fotovoltiky, batériových úložísk a decentralizovanej energetiky.
Projekt SAHARA môže zásadne zmeniť ekonomiku BESS trhu a urýchliť nástup inteligentnej flexibility a AI energetiky. Veľké batérie znížia výnosnosť jednoduchých modelov, no otvoria priestor pre sofistikované EMS a trading.
Integrácia OZE do distribučných sústav už nie je otázkou „či“, ale „ako bezpečne a stabilne“.
Slovenská energetika prechádza veľkou transformáciou, ktorá môže do roku 2030 priniesť desaťtisíce nových pracovných miest. Najrýchlejšie rastú segmenty fotovoltiky, batériových úložísk a veternej energie.
Pre energetický sektor je súčasné obdobie jednou z najväčších transformačných príležitostí za posledné desaťročia. Energetika už nebude fungovať iba ako stabilný servisný segment ekonomiky.
Celkový trend naznačuje, že jadrová energetika sa neukončuje, ale transformuje. Prechod od uránových reaktorov k thoriovým systémom.
