Naše putovanie začalo v Paname. Vyrazili sme začiatkom apríla a na Slovensku ešte vládla zima. Po jedenástich hodinách letu nás v Paname na letisku ovalila vlna horúčavy. Cestu z letiska do centra sme si naštudovali už v predstihu na internete. Keby sme to neurobili, tak sme na letisku doteraz. Na presun sme použili verejnú dopravu, ktorá tu funguje dobre. Akurát sa nedá platiť v autobuse hotovosťou, ale len kartou. Tú sme si kúpili už na letisku. Bola nabitá na 5 dolárov, čo stačilo na presun nás troch do centra, k nášmu hotelu. Tu nás čakalo prekvapenie. Hotel sme si rezervovali cez boooking, ale voľne izby pre nás nemali a recepčný sa s nami ani moc nebavil. Nakoniec keď videl, že nechceme odisť, nám vybavil ubytovanie v hoteli kúsok odtiaľ. No v hoteli? Ťažko by som to tak nazval, skôr v ubytovni. U nás by to bola tak 6 cenová skupina. Posteľ však bola dobrá a sprchu sme mali tiež. Tých par dni sme vydržali. V podstate sme tam chodili len spať. Zaujímavé, že v tej horúčave sme spali ako zarezaní. Čiastočne to bolo spôsobené nabehanými kilometrami a aj množstvom cuba libre čo sme vypili každý deň. Samozrejme od smädu.
Panama city ma vybudovaný dobrý systém verejnej dopravy. Len ho treba pochopiť. Zorientovala nás v tom mladá dievčina, ktorá nám dokonca aj nabila prázdnu kartu, aby sme sa dostali na nádražie Albrook. Nachádzalo sa dve zastávky metrom od nášho ubytovania. Odtiaľ vyrážajú autobusy do celého mesta. Takže sa stačilo prísť sem a dostali sme sa v meste kam sme potrebovali.
Panama City je prezentované ako mesto mrakodrapov. Je to pravda. Ich panorámu je najlepšie vychutnať si z ostrova Isla Flamengo, ktorý sa nachádza oproti štvrti s mrakodrapmi. Keď sme sa pokochali pohľadom na ich majestátnosť a dali si večeru v miestnej krčme, išli sme priamo k ním. V modernom mesta sa nachádza aj množstvo barov. Do jedného z nich nás zlákala duniaca rocková muzika, tak sme tam strávili v dobrej nálade koniec dňa.
Aj napriek čulému rúchu a obrovským budovám je Panama City jedna veľká zoologická záhrada. Nie je problém uprostred mesta vidieť rôzne živočíchy a dokonca sme videli aj leňochoda, ktorý sa namiesto po stromoch, šplhal po natiahnutom kábli.
Zaujímavá je stará koloniálna štvrť Casco Viejo. Bola založená v roku 1673. Stojí tu doteraz množstvo pôvodných budov z toho obdobia. Dostali sme sa tam autobusom, ktorý sa od ostatných odlišuje zelenou farbou. Je zadarmo a robí okruh okolo historického centra s viacerými zastávkami. Takže stačilo len vystúpiť, pozrieť si pamiatky v okolí a ďalším spojom sa presunúť ďalej.
Okrem starých koloniálnych budov je tu množstvo krčmičiek a barov kde sme si dali miestne pivo, rum a niečo malé zajedli. Odporúčam ceviche, čo sú surové ryby naložené v limetkovej omáčke s chilli paprikami a cibuľkou. Toto jedlo nás nakoniec sprevádzalo celou cestou. Ešte aj v Mexiku sme ho objavili. A to je jeho pôvod z Kolumbie.
K Paname neodmysliteľne patrí prieplav. Takže zas metrom na Albrook a odtiaľ autobusom 810 priamo k panamskému prieplavu. Prišli sme skoro, lebo žiadne lode zatiaľ neplávali. Čas sme si skrátili návštevou múzea výstavby prieplavu a zaujala nás prezentácia k záchrane zeme. Rozprávala o tom ako kolonisti zobrali indiánom túto zem. Akurát sme boli na odchode, keď v rozhlase oznámili, že prichádzajú prvé lode od Atlantiku. Posadili sa na tribúnu, ktorá je tu za tým účelom postavená a sledovali čo sa bude diať. Prvá prišla malá jachta, aké je vidieť aj v Chorvátsku. Jej prejazd cez prieplav stoji zhruba 900 USD. Po nej sa objavili veľké nákladne lode. Cena za ich prejazd kanálom niekoľko násobne vyššia a pohybuje sa v desiatkach tisíc dolárov. Podľa toho aký výtlak loď má.
Panama city je moderné mesto ktoré ponúka toho mnoho. Za tých pár dní čo sme tam boli sme ani nestačili prejsť všetko.
