Pozeráme film Umučenie Krista.
„Už by som aj spala, ale som zvedavá ako to dopadne."
"Ako by to dopadlo, ukrižujú ho."
"Ako vieš? Ty si to už videl?“
Sedíme večer na dvore a obdivujeme veľký guľatý mesiac.
„Dnes je krásny spln. Svetlo, že by sa dali noviny čítať.“
Chvíľka ticha, spýtavý pohľad na mesiac.
„A podľa čoho vieš, že je spln?“
Rozhovor pri stromčeku.
„Naši susedia majú každý rok taký odporný vianočný stromček.
„Prečo odporný? Ako môže byť stromček odporný?“
„Vešajú tam také hnusné staré ozdoby, že sa na to nedá pozerať. Každý rok im hovorím, že je otrasný a nedajú si povedať, stále ho tak robia.“
„To k nim len tak prídeš a povieš, že majú hnusný stromček.
„Nóóó.“
„A nie je ti to blbé? Keď sa im to páči, prečo im to hovoríš?
„Lebo je hnusný, nechcú si kúpiť nové ozdoby a vždy mi tým pokazia celé sviatky.“
„Tak k nim nechodievaj.“
„Musím. Je to moja teta a chodím si tam pre darčeky.“
Pred obedom.
„Čo bude dnes na obed?“
„Špenát.“
„Fuj, to neľúbim, to som v živote nejedla.“
Po obede.
„Špenát bude moje obľúbené jedlo. V živote som to nejedla a nevedela som, že to ľúbim.“
Rozhovor
dejisko – náš dvor
osoby – matka, syn, pán Schwandtner
syn – „Mama nesadaj si tam, lebo sa zj...š. (plastová stolička)!“
matka – „Ako to rozprávaš! Čo si o tebe pán Schwandtner pomyslí!“
pán S – „Môžeme si tykať.“
matka – „Pán Schwandtner, do p..e, ja vám nemôžem tykať, na to si vás moc vážim!“
Návšteva
„Dobrý deň, prišli sme si pozrieť dcéru. Je vám niečo, ste chorá, nevyzeráte dobre.“
Čo by sa stalo, keby som aj ja odpovedala v duchu čo na srdci to na jazyku?
Asi takto:
„Ani sama neviem, čo mi je. Chorá nie som, ale cítim sa unavená a nejaká bez nálady. A to, že nevyzerám dobre viem aj sama, ale ďakujem, že ste mi to pripomenuli, aspoň nespyšniem.“
Myslela som, že by ich to mohlo priviesť do pomykova a tak hovorím len to obyčajné a strohé: „Nech sa páči, poďte dnu.“
