U nás tých možností veľa nieje, my sme zvolili za 2. Je to o pár km ďalej, ale pre istotu.
Čo čert nechcel a nás vôbec nenapadlo (koho by to aj napadlo, pri dnešných horúčavách) , slnko svietilo aj tam a ešte priamejšie. Keďže nás už tlačil čas, môj drahý to riskol a ...trafil (nič iné som od neho ani neočakávala).
A ako bol taký „rozpálený“ zo situácie a slnka, hneď aj vbehol do tej banky a vysvetlil im, čo všetko by sa stalo, keby mu tú kartu bankomat „zase zožral“, lebo je tam ho...dne málo, až skoro nič vidieť.
Slečna sa ospravedlnila, že o situácii vedia, ale nevedia čo s tým. Môj akčný manžel ihneď na mieste navrhol riešenie: „Dajte tam markízu“. Slečna nápad pochválila, ale obratom aj zavrhla.
„Sme historická budova, mesto mám to nepovolí“.
Cestou sme sa snažili prísť na to, o čo historickejší je bankomat, ako markíza. A kým sme prišli domov, mali sme hneď niekoľko riešení.
Pri bankomatoch, samozrejme v náležitej vzdialenosti, by mohli stáť slečny (ja som navrhovala mladých mužov) s parazólmi a robiť tieň. Sú prázdniny, študenti si chcú zarobiť.... a aby bola aj koza celá, aj vlk sýty, mali by byť v historických kostýmoch a pri moc veľkých hicoch, v dobových plavkách.
P.S.
A aby bol aj môj drahý spokojný, že jeho nápad predsa len prešiel, slečny by mohli mať na klobúčiku stužtičku s nápisom „Angelika - markíza bankomatov“
