Neviem povedať, kedy sa to začalo, ale zbadala som sa vtedy, keď už naša domácnosť pomaly prestávala fungovať. Odmietala som chodiť nakupovať a keď som aj šla, musel ísť niekto so mnou. V tých veľkých, vysvietených priestoroch, nemôžem dýchať, dostávam infarkt aj mozgovú porážku naraz, nohy sa mi premenia na gumené a tak sa potím, že pri mraziarenských boxoch sa mi rosia okuliare. Veľa krát sa mi stalo, že som sa otočila s nákupným vozíkom už pri vchode, alebo som nechala nákup v rade pri pokladni a utekala von. Ak sa mi zdalo, že parkovisko je veľmi zaplnené, ani som nevystúpila, šlo sa domov. Ako - tak som zvládala menšie obchody u nás v dedine. Ak tam boli viac ako dvaja ľudia, vrátila som sa neskôr. Už vo dverách som sa spýtala, či majú to, čo potrebujem, v hlave plán cesty medzi regálmi a za päť minút som bola vonku. Väčšie nákupy robieval Vlado a na rozdiel odo mňa, rád. Občas sa nám stalo, že sme mali doma štyri veľké kečupy, ale žiadnu horčicu alebo šampón, ktorý nechcel nikto používať.
Lekárka mi okrem iného odporučila „tréning“. To znamená, že by som mala len tak na skúšku chodiť na tie miesta, z ktorých mám strach a zle sa tam cítim.. Rada je to možno dobrá, ale v mojom prípade trochu nákladná. Pätnásť kilometrov tam, otočka medzi dverami, v lepšom prípade sa mi podarí z desiatich napísaných položiek kúpiť dve, tie čo sú najbližšie pri pokladni a východe.
Ale aj na mňa sa usmialo šťastie. U nás v dedine mi postavili „trenažér“. Má to všetko, čo také moderné nákupné centrum má mať. Nová dlažba na parkovisku a pred vchodom sa pomaly stráca pod rozšliapanými žuvačkami. Prilepené parte a rôzne oznamy na pohyblivých dverách, ktoré sa nedajú prečítať. Veľké nákupné vozíky, vysvietené boxy a čo je pre mňa potešujúce, nebýva tam tlačenica a keby aj, ľahko sa vrátim.
A tak trénujem. Pomaly sa to lepší, ale hlavne chytám dobrú kondičku. Kilometer tam, neplatný pokus, kilometer naspäť! Mám taký dojem, že ešte rok - dva a kľudne prejdem aj tých pätnásť do ozajstného Tesca.
P.S.
Prosím Vás, tie rozšliapané žuvačky mi naozaj veľmi prekážajú, ak by ste chceli napomôcť môjmu uzdraveniu, lepte si ich za ucho. Ďakujem.
