Z Panenského brala sme sa preplietli húštinou, dvakrát sa vrátili zo slepej cesty vedúcej na vrchol iného strmého brala, aby sme napokon zliezli do údolia, prešli častou mestečka Dahn a konečne na obzore zbadali tri hrady: Altdahn, Grafenstein a Tanstein.
Mapa tu bola skúpa na cestičky, GPS by nám ukazovalo priamo na hrady, takže nám neostávalo nič iné, ako sa vydať priamou čiarou krížom cez lúku. Len väčšie lajná a kúsky plotu sme radšej obchádzali miernym oblúčikom.
Bolo takmer pol šiestej, keď sme konečne došli na parkovisko pod hradom. Parkovalo tam ešte zopár áut návštevníkov, ktorí si nevšimli, že areál zatvára o piatej. Ani my sme si to nevšimli a vydriapali sme sa k hradom.
Z niektorých častí niečo ešte zostalo, iné boli obvešané lešením. Nikde som si nevšimol žiadnu kasu so vstupným.
Bol tu akurát nejaký bufet, ale už bol zatvorený. Nás však skôr ťahali veže.
Na niektoré viedlo naozaj strmé a úzke schodisko, že som si musel dávať pozor, aby som si hlavu niekde neklepol.
Neklepol som si. Výhľad bol opäť úžasný. Tam kdesi na obzore začína Francúzsko a Falcký les sa mení na severné Vogézy.
Toto je pohľad smerom na západ, voči pomaly no iste zapadajúcemu slnku. Podobných brál je tu plno.
A napokon zvyšné dva hrady, pekne jeden vedľa druhého s niekoľkometrovou medzerou medzi nimi. Naozaj sa im podarilo ich natrepať na jeden kopec.
Zbehli sme do dedinky Erfweiler, odkiaľ nám však posledný autobus odišiel pred polhodinou. Čakalo nás teda ešte asi desať kilometrov proti noci k najbližšej železničnej zastávke...
