Na brehu rieky Mosel asi dvadsať kilometrov juhovýchodne od Luxembourgu stojí dvadsaťsedem mladých jaseňov. Dala ich tu vysadiť rumunská vláda ako prejav vďaky Európskej únii za prijatie krajiny do svojho kruhu.
Bolo nádherné predpoludnie v posledný aprílový pondelok a ja som sa po noci v Luxembourgu opäť vrátil k rieke Mosel, ktorá na tomto mieste opúšťa územie Francúzska a stáva sa hraničnou riekou medzi Luxemburskom a Nemeckom.
A práve na tomto mieste, kde sa stretávajú tri zakladateľské krajiny toho, čo dnes poznáme pod názvom Európska únia...
... sa nachádza mestečko Schengen.
V podstate by nebolo ničím výnimočné. Veď obete druhej svetovej vojny si pamätníkmi pripomína výrazná väčšina miest a dedín na európskom kontinente.
Ani kostol a pár uličiek na brehu rieky by nebolo žiadnou zvláštnosťou.
A Europaplatz sa nachádza aj v Karlsruhe. A je väčší a premávajú tam aj električky. Tak čo teda?
Hmmm, čo tu však robí tento stĺp? Európa bez hraníc?
Žeby práve v tomto zámočku bola v júni roku 1985 podpísaná Schengenská zmluva?
Ale kdeže! Predstavitelia Francúzska, Luxemburska, Holandska, Belgicka a Nemecka ju predsa podpísali na palube lode "Princesse Marie-Astrid", zakotvenej len pár metrov odtiaľto pri moste ponad rieku Mosel.
Na nábreží stojí štvorhranný stojan s týmto textom v štyroch jazykoch. Až dodatočne som si uvedomil, že som mal radšej namiesto anglickej odfotografovať stranu s luxemburským textom. To by môj nasledujúci skromný preklad preskakovalo predsa len menej čitateľov...
Schengen je súčasťou európskej histórie
Robert Schuman (1886-1963) narodený v Luxembourgu bol neskôr francúzskym ministrom zahraničných vecí. V Paríži 9. mája 1950 vyhlásil, že Európu nemožno vybudovať za deň, lež postupnosťou malých krokov, ktoré podporia pocit solidarity.
Spočiatku kontrolovala organizácia nemecko-francúzsku produkciu uhlia a ocele. Neskôr k nej pristúpili aj Belgicko, Holandsko, Taliansko a Luxembursko.
Dňa 25. júla 1952 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele s dočasným sídlom v Luxembourgu. V nasledujúcich rokoch sa Luxembourg stal sídlom ďalších európskych inštitúcii. Spoločne so Štrasburgom a Bruselom je dnes jednou z Európskych metropol.
Dňa 25. mája 1957 podpísalo šesť zakladajúcich členov Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré dostalo svoje skutočné opodstatnenie až v roku 1985, keď Jacques Delors, vtedajší predseda Európskej komisie, rozhodol o vzniku spoločného trhu. V Luxembourgu tak 31. decembra 1993 rozhodli predstavitelia krajín o otvorené spoločného trhu.
V roku 1993 začala platiť aj Maastrichtská zmluva, ktorá popisuje podmienky pre kandidátov na vstup do európskej menovej únie. Euro bolo definitívne zavedené 1. januára 2002.
Na jar roku 1985 vtedajší štátny tajomník luxemburského ministerstva zahraničných vecí Robert Goebbels oznámil Fernandovi Weberovi, správcovi oblasti Remerschen, že zmluva o zrušení kontroly osôb na hraniciach bude podpísaná v Schengene.
Dňa 19. júna 1990 bola podpísaná dohoda o využití Schengenskej zmluvy. Definovala ďalšie podmienky, za ktorých mali byť do života uvedené ciele Schengenskej zmluvy.
Schengenská zmluva, "experiment" občianskej Európy bez hraníc, sa stal súčasťou dnešnej Európskej únie. Možno ju považovať za míľnik európskej povojnovej histórie.
Toľko teória. Teraz sa poďme pozrieť na to, ako vlastne také hranice v Schengene vyzerajú.
Popri ľavom brehu Mosel stačí ísť necelé dva kilometre smerom na juh a hľa, hranica s Francúzskom.
Potom sa len otočiť späť k Schengenu a po pár stovkách metrov oznamuje tabuľa, že sme opäť na luxemburskom území.
Druhý pokus som vykonal na moste ponad Mosel. Stredom rieky prechádza luxembursko-nemecká hranica.
A tu mestečkom Perl začína Sársko, "kraj plný vyhliadok".
Čelom vzad a po moste naspäť do Luxemburska.
Také jednoduché, tie hranice v Schengene!
