Človek si tam v horách s tou miskou od dojedených jahôd na hlave pripadá ako taký oný.
Kvapká mu tam v tých horách vodovod z ťavieho hrbu a aby ho potom niekto vešal na vyvýšené miesto. Veď aby nekvapkalo.
V tých horách sa od igelitových tašiek špinia ruky. Na modro.
V tých horách mu len tak niekto šlohne fľašku z batohu a potajme mu z nej usŕkne.
Tie hory sú veľké ako sviňa, že sa ani poriadne naraz nezmestia do záberu. Aj keď tie svine by sa tam vlastne asi zmestili.
Po tých horách sa vraj kvôli vetraniu skvele chodí v sukni.
Po tých horách treba strašne vysoko a prudko stúpať.
V tých horách sa treba pozerať do mapy. A kto by sa v tom mal vyznať?
V tých horách sa každú chvíľu zatento topánky.
A ani si v tých horách niet kam vyložiť nohy.
V tých horách sa stále kdesi šmýka.
A potom to v tých horách ide veľmi rýchlo dole kopcom.
A potom sa v tých horách víri hromada snehu.
V tých horách je občas všetko hore nohami.
Po tých horách občas niekto pobehuje s takým tamagoči a vraj hľadá poklady.
V tých horách sa občas treba liepať kdesi po skalách a pridržiavať sa lanom.
V tých horách vám občas niekto môže skočiť na hlavu.
Človek aby sa v tých horách občas držal zubami-nechtami.
V tých horách by vás stále len niekto fotil.
V tých horách si niet poriadne ani kam ľahnúť.
A predsa sa v tých horách kade-tade povaľuje mládež.
V tých horách vedie do cieľa niekoľko ciest a potom si má človek vyberať.
Ozaj, už som spomínal, že ani nohy si v tých horách niet kam vyložiť?
To je ale otrava, chodiť takto po tých horách. Radšej ostaňte v mestách, robte kolorit na uliciach, špacírujte sa po obchodných centrách. Sem do tých hôr by radšej nikoho nemali púšťať.
Raj je tam, kde niekto stráži, aby sa tam nikto nedostal.
