
Nezvyklý tvar kruhovitého údolia na severnom okraji pohoria Schwäbische Alb mal na svedomí sopečný kráter. Potvrdiť túto teóriu sa pokúšalo množstvo vedcov devätnásteho a dvadsiateho storočia, no stále im to tam akosi nesedelo.
Až v roku 1960 sa tu objavila dvojica amerických geológov Eugene Shoemaker a Edward Chao, ktorí v rámci vtedy ešte len teoretického výskumu mesačnej pôdy pre vývoj pristávacej techniky na Mesiaci hľadali po svete rôzne typy pôdy. V Nördlingene, do ktorého sa my ešte len dostaneme, sa zastavili pred kostolom a pýtali sa miestnych, odkiaľže získali stavebný materiál. Takto sa dostali až do starého kameňolomu za mestom, v ktorom bádali, bádali, až prišli na to, že sa nachádzajú uprostred krátera, ktorý vznikol po páde meteoritu.

Toľko mi aspoň porozprával starý pán, ktorý aj so svojou ženou sedeli na lavičke na jednom z najvyšších kopčekov v rámci krátera. Aha ho, tam hore vpravo sú.

Vyštveral som sa tam hore až k nim, priamo na hraničnú čiaru medzi spolkovými republikami Bádensko-Wurttembersko a Bavorsko a nechal si vyrozprávať príbeh, ktorý tu pred miliónmi rokov spôsobil výbuch silnejší ako milión hirošimských bômb.

Po dopade poldruhakilometrového kameňa vyrástol tridsaťkilometrový sťaby-atómový-hríb a kilometre kubické kameňa boli rozprášené po šírom okolí. Tektity doleteli až stovky kilometrov východne odtiaľto.

V kráteri o priemere dvadsaťpäť kilometrov a hĺbke pol kilometra vzniklo jedno z najväčších európskych jazier. Jeho brehy sa však časom zosypali a tak tu dnes na nánosoch ostala len úrodná pôda.

V okolí sto kilometrov od krátera mali pred pätnástimi miliónmi rokov predpotopné zvieratká desaťminútové divadlo, v ktorom sa popri slnku objavila guľa tridsaťkrát väčšia ako slnko. Posledné divadlo. Muselo to byť impozantné.

Ale priznajte sa, postavili by ste na takomto rušnom mieste celé mesto, napríklad ako je v pozadí ležiaci Nördlingen?

Počítajme spolu. Pravdepodobnosť, že na nejaké miesto na Zemi spadne taký veľký meteorit, je veľmi nízka. Pravdepodobnosť, že naň v priebehu pätnástich miliónov rokov padnú také meteority dva, je prakticky zanedbateľná.
Takže bezpečnejšie miesto pre takú mestskú lahôdku, akú vám v nasledujúcich dvoch dieloch predstavím, už asi nenájdete...