Na mape trčí do údolia riečky Jagst jeden kopec priamo z pohoria Schwäbische Alb. Vyhliadková veža by tu síce našla svoje uplatnenie, no keďže takých tisíc rokov dozadu tadiaľto ešte neviedla diaľnica A7, ba ani železničná trať nebola celkom elektrifikovaná, turisti z celej Svätej ríše sa sem nemali ako pohodlne dostať. A tak si tu voľakto postavil hrad.
Prvé zmienky o stavbe sa zachovali až z trinásteho storočia, za vlády hradného pána menom Eberhard von Grunberg.
V šestnástom storočí odolal náporu troch útokov naštvaných sedliakov a tak na rozdiel od množstva ruín v kraji prežil dodnes bez vážneho poškodenia. Akurát ho z hradu prestavali na zámok. Burg na Schloss. Aký je v tom rozdiel?
Po veľmi prudkej ceste som to vyšliapal až na vnútorné nádvorie, na ktorom sa však rozprestieral obrovský slnečník a tak je toto snáď jediný záber aj s oblohou. Všade plno ľudí, asi sa chystalo nejaké mecheche.
Nečudo, sídli tu hudobná akadémia. Naťahoval som spod helmy uši ako sa len dalo, no žiadnu hudbu som nepočul. Čajkovskij tu bude znieť až niekedy v polovici mája.
Výhľad na dedinku Lauchheim,...
... cez zámockú bránu a dlhú klesajúcu oblúkovú cestu ...
... až do nej.
Hmmm, ale ten zámok tam vyzerá naozaj lepšie ako nejaká betónová veža.
No a takto, týždeň po Veľkej noci, som to už nemal ďaleko ku kráteru, ktorý vznikol po páde poldruhakilometrového meteoritu...
