No dobre, dobre, máme už po jesennej rovnodennosti a aj v Karlsruhe to slnko vychádza s viac ako polhodinovým meškaním oproti Bratislave. No predsa len tam bolo ráno len pár chatrných stupňov nad nulou a ja som sa musel huckať, aby som sa vypelešil, vzal fotoaparát a prežúvajúc kúsok chleba sadol na bicykel.
Nikde nikoho, len pár kačiek drkotalo zobákmi. Kto to kedy videl v takej kose behať po vonku.
A predsa, jeden dobrodruh sa našiel.
Tieto tetušky tiež nemôžu spávať a zatiaľčo v rozhlase sľubujú nádherný Goldener Oktobertag, ony tu v hmle míňajú starý suchý chlieb.
Zámocký park je inak prázdny.
Dokonca ani na uzučkom "Modrom lúči", vykachličkovanom chodníčku vedúcom od zámku k majolickej manufaktúre, niet ani nohy.
Len na oblohe od rána tri lietadlá. Král Já první by povedal, že "docela čilý cizinecký ruch."
A hoci som v parku na východ slnka nečakal úplne sám, ...
... bolo mi jasné, že hvizdot parného vláčika ma pri ňom rušiť nebude.
Avšak v majolikovej manufaktúre sa už faktúrovalo a dymilo.
A tak som obišiel zámok na jeho južnú mestskú stranu.
Ani tu som nebol sám, koho prvé ranné lúče tak príjemne oslepovali.
A ak som nechcel dostať bakuľou po hlave, ...
... tak som sa radšej postavil k ostatným sochám a žmúril oko a grimasil sa smerom k východu.
No o chvíľku to tu začalo byť už akosi príliš turistické.
Tak som len zakýval Karlovi-Wilhelmovi, zakladateľovi mesta, a cestou domov si v pekárni kúpil ešte teplý koláčik.
Už ste sa teda vypelešili? Krásny deň vám všetkým!
