Karlsruhe je uzlom najdlhších električkových tratí na svete. Jeho tržným námestím prechádza takmer stotridsať kilometrov dlhá linka S4 spájajúca mestečko Achern neďaleko Štrasburgu s mestečkom Heilbronn smerom na kraj Hohenlohe.
Tým istým tržným námestím prechádzajú aj električky linky S1, ktoré smerujú do úzkeho údolia riečky Alb zarezávajúceho sa do severných masívov Čierneho lesa, až do štyridsať kilometrov vzdialeného malebného kúpeľného mestečka Bad Herrenalb. Bežná cesta v tejto väčšinou dôchodcami okupovanej električke trvá slabú trištvrtehodinku, no tentokrát zabrala o čosi viac času.
Ak si občas zanadávate na vek dopravných prostriedkov v mestskej hromadnej doprave, tak tu by ste si prišli na svoje. Bežne na tejto linke premávajú veľké moderné vozy, no tento víkend sa dopravný podnik rozhodol posilniť dopravu starým železom.
Bolo plno. Keďže sme odchádzali až z Ettlingenu, čo je starobylé mestečko asi v štvrtine cesty, mal som v pedáloch bicykla takmer desať kilometrov pomerne svižným tempom, na čo som po týždňoch od pobytu v nemocnici nebol zvyknutý. Len tak tak som stihol naskočiť do vozňa, tak som na plnej zastávke ani nevidel na celú električku.
Ono to vlastne ani ako električka nevyzeralo. Čmudilo to a smrdelo to.
A bolo v tom teplo. Nečudo, keď Heizung bolo zapnuté na Warm. Ešteže to elektrické bolo vypnuté.
Krajina ubiehala trochu pomalšie ako v električke.
A aj na zastávkach sme stáli o čosi dlhšie. Konečne som zbadal to veľké čmudo, čo nás ťahalo. Tak takto si Albská železnica spomína na svoje staré časy.
V druhej polovici devätnásteho storočia zabezpečoval spojenie Karlsruhe s Bad Herrenalbom raz denne poštársky voz. To časom v najobľúbenejšej výletnej oblasti Karlsruhačanov nestačilo a tak na prelome storočí bola v tomto údolí vybudovaná železnica.
Parné lokomotívy boli z ekologických dôvodov v priebehu niekoľkých rokov ešte pred prvou svetovou vojnou nahradené elektrickými vozňami. Dnes na tejto trati premávajú obyčajné električky.
To boli časy, keď fajčenie bolo ešte len "neželané" a angličtina sa na nápisy ešte nedostala.
Na konečnej bolo plno. Tento víkend sa v Bad Herrenalbe konalo tradičné "staničné mecheche" (Bahnhofsfest).
Stretli sa tu nadšenci s historickými plánmi električkovej siete a dobovými fotografiami. Tak napríklad v lete 1945 hrali električky dôležitú úlohu pri rekonštrukcii zbombardovaného mesta.
Karlsruhe má na železnicu akosi celkove "šťastie".
Medzitým privážali obyčajné električky ďalších a ďalších návštevníkov, tak sme sa s Robertom šli pozrieť do vozovne.
A tu to bolo úplne úžasné. Na asi ôsmich stoloch si nadšenci porozkladali svoje krajinky a koľajiská a hrali sa a hrali sa a hrali sa...
Tie detaily boli nádherné. Tam by sa dalo stráviť pol dňa.
Karlsruhácka električka z lega. Síce v Čiernom lese smerom k mestečku Freudenstadt sa štverá do nadmorskej výšky takmer osemsto metrov, až taký brutálny svah tam zas nie je.
A toto je nejaká konečná električky v Karlsruhe. Chlapík práve na kandeláber prilepoval pidinávestidlo.
V tomto minisvete si na svoje prišli rovnako veľkí, však Robert?
Ako aj malí.
Malý kuk do zákulisia, či vlastne do tunela pod kopcom...
... a na stanicu päť minút po siedmej.
A toto vyzerá na nejakú dedinku neďaleko Karlsruhe: je tu kostol, krčma a električková zastávka.
Komu boli modely primalé, ten sa mohol povoziť na väčšom vláčiku...
... alebo ešte väčšom omnibuse...
... alebo sa liepať po úplne najväčších vlakoch...
... až by z toho všetkého vyhladol. Dobrú chuť!
