Mám rád pľuvací čaj. Nie je to však čaj v pravom zmysle slova, pretože pľuvací čaj sa nerobí z lístkov čajovníka. Podstatou pľuvacieho čaju sú kúsky ovocia, ktoré plávu na hladine šálky po celý čas a ktoré sa po náhodnom vniknutí do pusy naspäť vypľúvajú.
Príprava je jednoduchá. Do žltej tučniačikovskej pollitrovej šálky nasypem "přiměřeně" ovocnej zmesi a zalejem ju vodou, ktorá medzitým hučí a syčí v rýchlovarnej konvici. Celé sa to má nechať lúhovať aspoň desať minút, no keďže nemám šamotovú pusu, skôr sa k pitiu aj tak nedostanem.
Trampoty s odceďovaním obsahu odpadajú, jednoducho všetko nechám plávať v šálke, až kým nedopijem. Kúsky jabĺk či červeného ovocia sa dajú síce priamo zjesť, no ibištek či pomarančová kôra voňajú lepšie ako chutia a preto pijem tento čaj zo zaťatými zubami, aby som ich aspoň trochu odfiltroval.
Ťažko dvoma slovami opísať ten pohodový pocit. Julo Satinský na to potreboval slová tri: "nebíčko v papuľke". Občas sa prichytím, ako stojím v kuchyni zohnutý nad kúdoliacou sa parou a vdychujem tú čerstvú arómu. Zošúverené kúsky ovocia nasávajú horúcu vodu a pomaly rastú na tmavnúcej hladine.
Či už je to zmes tropického alebo lesného ovocia, či už na obale svieti hruška s vanilkou alebo vymrznutý Dedo Mráz, každá chuť má niečo do seba. Pravidelne pátram po čajíčkarniach, potravinách i drogériach a objavujem nové druhy, skúšam, vychutnávam a... vypľúvam.
Až som minulý týždeň narazil na nejaký Winter Dream, na obale ktorého bolo v nemčine, španielčine a ešte v niekoľkých rečiach uvedené, že ide o ovocný čaj aromatizovaný červeným ovocím. Akurát v češtine ma trochu zarazil preklad "príchuť krupicovej kaše".
Ozaj, čo si sypete na krupicovú kašu?
