Nakladám ich.
Hmmm, v tradičných pizzériach si vždy vypýtam takú csípős fľaštičku a potom si tým obkvapkávam pizzu. Ak majú csípős olejčok v mištičke, tak si na pizzu občas šupsnem aj nejaké kúsky csípős papričky, no a pokiaľ tá nie je dosť csípős, tak si to na pizzu aj celé odobkvapkám. A potom mi je z toho blbo. Ale tak fajn blbo.
V kebabárňach, v ktorých občas na cestách zakotvím, síce tiež robia pizzu, no csípős olejček k nej nemávajú. Namiesto toho tam majú nadrvené sušené csípős papričky a kebabár sa pýta, či to chcem "Mit Scharf" alebo "Mit ohne Scharf". Ja to chcem "Mit bisschen Scharf", lenže to bisschen Scharf potom chrubždí medzi zubami a štípe aj na druhý deň.
Tak ja ich teda doma nakladám.
Na rozdiel od nakladaného syra sa však s nimi až tak nehrám. Nakrájam na malé kúsky, vo fľaške zalejem trochou olivového oleja a je to. Na jeden šup ich treba naozaj málo, na to tak deci oleja, pretože aj tak tým vydržím jedlo obkvapkávať pár týždňov a potom je lepšie si urobiť novú dávku, aby sa to nepokazilo.
Csípős papričky si sám nepestujem a ani ich nekupujem. Mám dvoch kamarátov, ktorí sa v tom vyžívajú. Na jednej vlaňajšej Tour de Burčák (septembrové cyklovýlety po vinárskych dedinkách v južnom Falcku) som tých dvoch zoznámil a potom to tak dopadlo, že celý čas sa len o csípős papričkách rozprávali a ja som ich debatu kúskami chlebíka zajedať musel.
Raz za čas mi teda niektorý z nich donesie vrecúško s pár csípős papričkami a ja si ich takto naložím.
No nie je to nádhera?