Roquefort-sur-Soulzon je malá dedinka kdesi v južnom Francúzsku nachádzajúca sa neďaleko najvyššieho mosta na svete. Ísť tam, to ako keby ste sa vybrali na koniec sveta.
Akonáhle z okresnej cesty číslo D999 odbočíte na kľukatú úzku cestu, tak nadobudnete dojem, že tu sa už ani autobus neotočí.
Nielenže neotočí, ono ten autobus tadiaľto ani neprejde. Z jednej strany otvorená dodávka, z druhej blbo zaparkované osobné auto a vzadu trúbi ďalší autobus.
Ešte niekoľko minút trvalo, kým sa z trafiky rozvážnym tempom vytmorlikal starý pán, opatrne obišiel svoje auto, našiel kľúče, naštartoval, namiešal tam spiatočku a uvoľnil cestu.
A predsa je tu autobusov, ako keby tu mali hniezdo. Nečudo, nespočet billboardov v širokom okolí pozýva na prehliadku jaskýň v jednej z najznámejších syrových dedín na svete.
Už ste niekedy jedli Roquefort? Ono je to niečo ako Niva či Gorgonzola. Akurát skutočný Roquefort je len odtiaľto. A nie je to žiadne nariadenie z Bruselu, keďže už Karol šiesty začiatkom pätnásteho storočia rozhodol, že sa tento syr smie vyrábať len v tejto dedine.
Ono táto dedina je totiž niečim zvláštna. Nachádza sa priamo na úpätí skaly prešpikovanej množstvom úzkych jaskýň, ktorými počas celého roka prúdi vzduch a tým udržiava v podzemí určitú teplotu a vlhkosť vzduchu.
Roquefort sa vyrába výlučne z ovčieho mlieka. Keďže ovečky sú väčšinou zdravé a teda nie plesnivé, musí sa pleseň do syra dostať odinakadiaľ. Nie, syr sa nenechá len tak splesnivieť.
Stará povesť hovorí, že raz sa jeden miestny vybral hľadať zatúlanú ovcu. Svoj obed, chlieb s ovčím syrom, zabudol odložený v jednej diere v zemi. Keď ho po viacerých týždňoch objavil, bol už riadne plesnivý. Keďže však bol vtedy veľmi hladný, skúsil ho zjesť a... dokonca mu to zachutilo.
Áno, chlieb je pri výrobe Roquefortu veľmi dôležitý. Do chlebového cesta sa tu pridá pleseň Penicillium roqueforti, chlieb sa upečie a ešte čerstvý a horúci sa odloží do vlhkej a chladnej jaskyne. Po šiestich týždňoch sa z tak zplesniveného chleba stiahne pleseň a pridá do mladého syru.
Ono tej plesne netreba veľa. Jeden gram vystačí na dvetisíc litrov mlieka, z ktorého sa vyrobí vyše stošesťdesiat bochníkov Roquefortu.
Touto mašinkou sa bochník prešpikuje, aby pleseň mohla dýchať ...
... a pekne v chlade a vlhku a s vápencovou arómou ...
... si tu syr niekoľko mesiacov hovie, ...
... kým ho všetok neochutnáme.
Nebojte sa, pošleme niečo aj vám! Dáte si?
