Vo Frankfurte nad Mohanom sa včera začal päťdesiaty deviaty ročník Buchmesse, na ktorom sa stretlo vyše sedemtisíc vystavovateľov z vyše sto krajín, predstavujúc takmer pol milióna produktov. Za jeden deň sa mi podarilo prejsť necelé dve tretiny výstavy a stálo to za to.
Na Buchmesse som nebol poprvýkrát. Priame vlakové spojenie z neďalekého Karlsruhe mi umožňuje sa na tento najväčší knižný sviatok na svete prísť pozrieť aj na jeden deň. A tak po vlaňajšej preplnenej sobote som to tentokrát skúsil už v stredu, v prvý deň výstavy.
Ranné vstávanie pred šiestou a dobiehanie na IC sa vyplatilo, bol som na výstavisku už tesne pred deviatou. Niektorí však ešte nemali ani hotový stánok.
Inde sa však už vo veľkom vystavovalo a debatovalo.
Tak z týchto štyroch pánov som poznal len Gutenberga, rodáka z neďalekého Mainzu. Ale tlačilo sa už aj v starej Číne. Firma z tohoto stánku však dnes používa modernejšie metódy.
V jednom pavilóne majú svoj veľký stánok aj prekladatelia. Návštevník si môže vypočuť originálny prejav a popritom prečítať nemecký preklad. Tu sa o desiatej ráno tiež ešte doupratuvávalo.
A v azerbajdžánskom stánku sa domontuvávali vlajočky.
O polhodinu neskôr už bolo všade živo. Krtek ma vítal pri regáli, v ktorom som strávil dobrú štvrťhodinu čítaním si knižky o Patovi a Matovi, alias "A je to". Ufff, priznám sa, že vo vizuálnej podobe bez zbytočných slov sa mi ich príbehy páčia neporovnateľne viac.
Ako dávno som už nebol na rodnej hrude, som zistil práve na tomto mieste. Medzitým totižto vyšlo opäť niekoľko knižiek o histórii Bratislavy a tak som tu, nerušený kávičkujúcimi tetuškami, mohol prelúskať aspoň fotky rodného mesta počas svetových vojen.
Vydavateľstva z Ruska zaberajú pomerne veľkú plochu. Azbuku však zatiaľ až tak rýchlo nečítam a tak som si všimol predovšetkým tento plápolajúci krb. Takmer ako skutočný, že?
Španielske, portugalské a talianske vydavateľstvá zaberali takmer celé jedno podlažie. Špeciálnym hosťom tohtoročného veľtrhu však bola katalánska literatúra. Hoci im patril celý jeden extra pavilón, zmestili sa ešte aj sem pod španielsku vlajku. A tak sa do Frankfurtu dočasne presťahovala nielen katalánska televízia, ale aj rozhlasové štúdio.
A pri ich stánku bolo predpoludním asi najplnšie. A to sa ani nekonalo nič na jedenie!
Toto tiež nebolo na jedenie. No z niekoľkých knižiek si môcť postaviť človiečika, to bolo tiež zaujímavé.
"Napíšte sem, čo Vám napadne!". Po turecky zatiaľ neviem, po nemecky písali všetci ostatní, tak som to skúsil po slovensky: "Tuším začínam byť nejaký hladný..."
Najedol som sa a šup do špeciálneho pavilónu špeciálneho hosťa veľtrhu, Katalánska. Poprvýkrát organizátori nepozvali literárnych tvorcov konkrétnej krajiny, ale čestné miesto venovali jazyku, ktorým sa hovorí na veľkom území v Španielsku, menšom vo Francúzsku a úplne malom na jednom talianskom ostrove.
Pozvanie vraj prijalo stopäťdesiat autorov v katalánčine. Niekoľkí žijúci v Katalánsku, píšuci však španielčinou, pozvanie odmietli.
Tu som si jednotlivých autorov mohol vypočuť bez slúchatiek. Zvuk z reproduktoru bolo totiž počuť len priamo pod polguľou. Pod reproduktorom teda nemusí byť najväčšie ticho.
A tu pod visiacimi sťaby-knižkami sa zas čítalo. No čítalo sa z knižiek z poličky. Okrem pôvodnej katalánskej literatúry som tu objavil aj nemecké preklady, ako aj turistických sprievodcov a mapy.
Za rohom sa konala nejaká beseda. Posadil som sa do pohodlného kresla a započúval sa. Po chvíli som zistil, že aj keď sa rozpráva po katalánsky, tak takmer všetkému rozumiem. Väčšina ľudí mala na ušiach slúchadlá, no už sa mi nechcelo ísť ku vchodu po vlastné.
Rozprávali štyria autori pochádzajúci z nekatalánskych krajín, ktorí prekladajú literatúru z rodného jazyka do katalánčiny. Pani Monika Zgustová z Prahy žije v Barcelone a píše svoje diela v češtine a potom si ich prekladá do španielčiny a katalánčiny. Došiel som až ku koncu, tak som sa oveľa viac nedozvedel.
Po skutočne medzinárodnej prechádzke som sa konečne vrhol na dva obrovské pavilóny literatúry v nemčine.
Tak, koľko kníh je na obrázku? Priznám sa, že som si teraz otvoril originálny obrázok a len v hornom rade som napočítal asi dvestodvadsať žltých kníh. Takže spolu ich cez dvetisíc snáď bude. To je edícia Reclam, ktorá vo veľmi jednoduchom paperbackovom vydaní za pár eur ponúka väčšinou klasickú literatúru.
Poznávate tú postavu v okuliaroch?
Áno, je to Joschka Fischer, bývalý nemecký minister zahraničných vecí. Tentokrát ho na Buchmesse pritiahla prvá časť jeho životopisu.
Nie však len knihami je človek živý, treba aj jesť...
... a niektorí sa kuchárske knižky úprimne tešili.
Pamätáte si na Koljovu сказку по телефону? Tak v taliančine to sú zas favole al telefono.
V jednom stánku zas mali najrôznejšie kartové hry. Silne mi to pripomínalo SET, ktorý občas s kamarátmi hrávame, no toto zas bolo nejaké iné. Chvíľu som sledoval vystavovateľa, ako tam tými kartami oblbuje jednu návštevníčku, no po chvíli som to vzdal.
Komiksy majú na knižnom veľtrhu tiež svoje miesto. Týchto dvoch autorov som síce nepoznal, no poznalo ich určite dosť ľudí na to, aby si tam vystáli aj polhodinový rad, aby im autor do knihy dokreslil ešte pár ďalších obrázkov. To ako autogram.
Zatiaľčo sa vedľa vážne debatovalo o komiksoch. Na obrazovke hore je Astérix a Obelix, no v nejakom mladšom štádiu.
Knižky sme videli, hračky sme videli, karty sme videli,... už len pekné drevené kalendáriky chýbali.
A zas komiksy. Tu by sa dalo stráviť aj celý deň, ale zas by mi ušlo niečo iné.
"Ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma,... Kým nás smrť nerozdelí."
Na chvíľku som musel ísť na čerstvý vzduch. Tu mala stánok nejaká agentúra pre gramotnosť obyvateľstva. Piati chlapíci za mikrofónom vehementne diskutovali, no nikto ich nepočúval. Ešte aj ja som sa drzo na chvíľku zastavil, odfotil ich a odkráčal. Na Buchmesse sa negramotní asi hrnúť nebudú. A tu vo Frankfurte a okolí ich je zrejme naozaj úplné minimum.
Oveľa viac ľudí sedelo v strede výstaviska na fleku obkolesenom zväzkami encyklopédie Brockhaus. Keď bolo tak krásne slnečno a ani nie chladno.
Vedľa encyklopédii stojí šapitó Čítacieho stanu, v ktorom sa, ako inak, počúvalo čítanie nejakého autora. Mobil som pri vchode vypol, no aj opatrná chôdza po drevených doskách spôsobovala dosť nepríjemné vŕzganie.
Vrátil som sa teda do ďalšieho pavilónu a tu zbadal niečo veľmi užitočné, pokiaľ človek číta knihu v postel, taký vankúšik, do ktorého sa tá kniha dá pripevniť. Tetuška, ktorá by text predčítavala, však v balení už nebola.
"Dobré knihy - dobré víno!" - akurát po pár knihách je človek trochu unavený, však?
Ďalšia televízia, ktorá svoje štúdio vysunula na veľtrh. Aj tu sa diskutovalo o nových knižkách.
Nielen novými knihami však žije Buchmesse. Nájdete tu aj pekné starinky, či ich napodobeniny. A to od veľmi veľkých knihísk...
... až po veľmi malé pidiknižule.
Nechýba tu ani kópia mapy spred takmer päťsto rokov, ...
... ba ani srdcovoidný šach, kde niektoré súperové figúrky musíte doslova vyťahovať spoza rohu.
Tvorí sa tu kaligrafia, ...
..., vyrába bavlnený papier ...
... vytiahnutím látky z vody ...
... a jej preklopením cez sitko, ...
..., ktorý sa potom maľuje pestrými farbami.
A komu sa ani z toľkých rozmanitých kalendárov netočí hlava, ...
... či nepodlamujú nohy, ...
... tak preňho je svet gombička.
A čo som si z veľtrhu odniesol ja? Okrem knihy "Hoàng Tử Bé" (vietnamský preklad Malého princa) aj spomienky na pár rozhovorov so zaujímavými ľuďmi. Či už to bol autor šiestich kníh v hesenštine (dialekt používaný vo Frankfurte a okolí), ktorý si pri písaní knihy musí vždy vziať ako predlohu svoju predošlú knihu, aby hovorovú no nepísanú hesenštinu písal zakaždým rovnakým spôsobom.
Alebo chlapík z vydavateľstva jazykových učebníc Assimil. Keď som šiel okolo jeho stánku, pozdravil ma "Bonjour". Ja som mu na to odpovedal "Guten Tag". Až po jeho "Hello" som pochopil a pristúpil na jeho hru. Keď som asi ako pätnástu repliku povedal "здравствуй", tak mu ovisli uši a priznal, že to vzdáva, že už mu žiaden jazyk nenapadá. A to som mal ešte v talóne "jó napot kívánok". Potom sme však už prešli na nemčinu a bavili sa ďalej.
Jeden deň je na Buchmesse žalostne málo. Tak si švihnite, nech niečo stihnete.
Vitajte na najväčšom knižnom veľtrhu na svete. Otvorené do nedele, štrnásteho októbra.
A vezmite si dobrú obuv.
