Nachádzame sa v dedinke Kleinsassen na úpätí hory Milseburg kdesi v pohorí Rhön neďaleko mesta Fulda. Je sobota počas veľkonočných sviatkov, vonku plno snehu a my sa ideme pozrieť na jedinečnú výstavu váh a mier.
Päťtisíc rokov kultúrnej histórie, ako ľudia voľakedy merali a vážili v (takmer) všetkých povolaniach a (takmer) všetkých kútoch Zeme, od starých Sumerov, Babylončanov, Egypťanov, Rimanov a Vikingov až podnes, v siedmich miestnostiach na troch podlažiach.
Keďže sa niektorým nechcelo postaviť na váhu, zľavu na vstupnom sme samozrejme nemohli chcieť zadarmo. Nejako sme sa natlačili do malej miestnosti preplnenej váhami a započúvali sa do výkladu Reinharda Kremera, vášnivého zberateľa, ktorý tu pred siedmimi rokmi na dvestopäťdesiatich štvorcových metroch (ktoré mimochodom predstavujú 3125 starofuldských štvorcových stôp) zhromaždil naozaj úžasné množstvo všeličoho užitočného.
Tak napríklad také pouličné osobné váhy, tak veľmi populárne začiatkom minulého storočia. Ja sa do tejto tabuľky nezmestím ani výškou, ani hmotnosťou. Ako ste na tom Vy? Ozaj, platili by ste radšej plné vstupné?
Po krátkom výklade sme sa pustili do obkukovania vitrín. Hmm, kebyže sme nejako prišli o zemskú príťažlivosť, tak toto všetko by bola úplne zbytočná hromada šrotu. Navyše by nám poletovala voľne okolo hlavy.
A vo všetkých týchto starých knihách o vážení by boli len bludy.
A všetka táto nádhera by nám mohla slúžiť akurát tak ako ťažidlo na papiere. Ehm, ťažítko???
No našťastie fyzika funguje a tak sa môžeme vážiť, aby sme vedeli, koľko ešte môžeme jesť...
... alebo koľko vôbec môžeme piť.
A ako sa píše na tejto didaktickej pomôcke k hodnoteniu športových výkonov pochádzajúcej z Nemeckej demokratickej republiky, "Pripravený k práci a obrane vlasti", pričom to vpravo hore nie je rúčka od kosáku.
Niekedy sa z toho až oči mľankali, koľko tam toho bolo. A to by si človek povedal, že kilogram ako kilogram, meter ako meter, stopa ako stopa, siaha ako siaha...
A ani to nie je pravda. Toto je len veľmi ľahký výber zo všetkých možných "siah", čiže dĺžok od ohnutého lakťa po napriamený prostredník. Každá oblasť v Európe mala svoju siahu.
No veď napokon máme každý tú svoju siahu, akurát nie každý si ju môže presadiť ako oficiálnu mieru. Napríklad taký panovník z Karlsruhe spred dvesto rokov, Karl Friedrich, za dve hodiny prechádzky prešiel 8888 metrov. A dnes sa v Karlsruhe každoročne behá táto vzdialenosť označená ako "Bádenská míľa".
Toto sú rímske šutre, s takou približnou hmotnosťou ohlodanou zubom času.
A tieto "matriošky" sú celkom presné. Každá nasledujúca váži presne dvojnásobok predchádzajúcej.
No a keďže sa nedá stále len prizerať, pustili sme sa do váženia aj my. Na jednu misku váh sme nahádzali, čo kto našiel po vreckách, ...
... zatiaľčo na tú druhú sme postupne pridávali závažia, až sa jazýček váh ustálil presne na nule. Juchúúú!
Pamätáte si na tieto váhy? Ako malé dieťa som fascinovane sledovalo tetušku v zelovoci, ako sa v tom mori číslic dokázala vyznať a po pár sekundách oznámiť cenu za vrecko čerešní.
Tých syrčokov som sa nedotkol, akurát som si pričuchol. Nič. No akosi som pocítil mrvenie sa v batohu - ten môj syrčok zakvačený v žemli od rána sa už pýta von.
Tak ho pôjdem strestať. Ale až na ulici. Čo ak sa kontroluje hmotnosť aj pri odchode?
