V dnešnej dobe internetu a mobilných telefónov je klasická pošta hudbou minulosti. Vysoké náklady, dlhý čas dodávky a neflexibilnosť sú príliš vysokou cenou za aj tak plne nevyužité možnosti papierovej pošty. Veď kto by už len písal list desiatim kamarátom s otázkou "Ideme večer na pivo?" a potom čakal v dlhočiznom rade na pošte. Po dvoch dňoch by ich určite tá chuť na pivo aj prešla.
Poštové holuby sú kvôli hrozbe vtáčej chrípky snáď už aj zakázaným druhom. Do popredia sa pred pár rokmi dostal internet. Prístup naň majú študenti na internátoch či v školách, au-pairky v rodinách, pracujúci v práci, takmer ktokoľvek doma a úplne ktokoľvek v mestských knižniciach či v netcafé. Tým pádom je emailová komunikácia najlacnejším a relatívne najjednoduchším spôsobom, ako sa hromadne navzájom informovať o akciách.
Samozrejme, že sú ľudia, ktorí nevyužívajú internet v takej miere a dostanú sa k svojim mailom raz za týždeň, či ešte zriedkavejšie. Pre nich je potom väčšina správ už neaktuálna. Pozvánka na pivo im na druhý deň nič nepovie, no radi sa emailom dohodnú na víkendovom výlete. Takíto internetoví občasníci môžu v každom prípade považovať za rozumné byť aspoň v občasnom kontakte, či už osobnom alebo telefonickom, s niekým, kto na internet pristupuje častejšie.
Alternatívne spôsoby komunikácie na internete, ako napríklad ICQ, chat, či diskusné fórum majú význam len pre ľudí, ktorí na internete trávia niekoľko hodín denne. Sú síce skvelým pomocníkom pre tých, ktorí chcú dohodnúť nejakú väčšiu akciu a prediskutúvajú tak detaily, no emailovú schránku má takmer každý a používa ju aj na inú ako komunitnú komunikáciu.
Bezprostrednejším spôsobom komunikácie je mobil a SMS. Funguje za takmer každých okolností aj v teréne. Jeho nevýhodou je vyššia cena a najmä komplikovanosť a zdĺhavosť šírenia informácií pri vyššom počte zúčastnených. Krátkodobí "emigranti" si často ponechávajú svoje pôvodné číslo a využívajú len služby SMS-roamingu. Tým pádom sú pre bezprostredné hovory nedostupní.
V prípade emailovej komunikácie sú dve možnosti adresovania správ. Prvou je, že každý zo zúčastnených má vo svojom adresári kontakty na všetkých ostatných a jednotlivé správy posiela buď na všetky adresy alebo len vybraným osobám.
Výhodou je, že správy dostanú naozaj len vyvolení, čo napríklad pri narodeninových oslavách môže ušetriť pár drobných a nervov. Nevýhodou sú, najmä pri väčších počtoch ľudí, možné nepresnosti v zoznamoch účastníkov. Ľahko sa na niekoho zabudne a najmä o nových členoch sa ostatní nedozvedia okamžite.
Druhou možnosťou je tzv. mailing-list alebo emailová konferencia. Zriadi sa emailová adresa, na ktorú je možné posielať správy, ktoré sa automaticky prepošlú preddefinovanému zoznamu účastníkov. Správca konferencie sa stará o to, aby noví členovia boli zapísaní do zoznamu. Výhodou je stála aktuálnosť distribučnej siete a jednoduchosť šírenia informácií.
Tá je však zároveň aj nevýhodou tohoto systému. Niektorí ľudia cítia neustálu potrebu obšťastňovať svoje okolie šírením reťazových mailov, objemných obrázkových srandičiek a hoaxov. V snahe potešiť ostatných len kliknú na ikonku "preposlať" a dopíšu adresu konferencie. Takto skončí email plný vnorených zobáčikov a hlavičiek spolu s niekoľkomegabyteovou prílohou v emailovej schránke desiatok, ba až stoviek ľudí.
Niektorí z nich sa k správe dostanú až po pár dňoch. Ak takýchto správ príde za ten čas niekoľko, spôsobí to len to, že hromadne vymažú všetky správy z konferencie a nedozvedia sa ani to, čo by sa dozvedieť mali. Tak ako v každej väčšej spoločnosti preto musí existovať autorita, ktorá dohliada na dodržiavanie určitých základných pravidiel.
Porušením týchto pravidiel môže byť však aj lenivosť vyhľadať si konktrétnu emailovú adresu a tým pádom poslanie osobnej správe celej skupine, prípadne bezpredmetné správy typu: "Nudím sa a nechce sa mi von, kto mi pôjde kúpiť paradajky?"
Našťastie väčšina konferenčných služieb poskytuje takúto možnosť moderovania a tak môže jeden či niekoľko zodpovednejších členov dohliadať nad relatívnou užitočnosťou konferencie tým, že do nej neprepustí správy s nulovou informačnou hodnotou.
Napokon verejný archív konferencie slúži ako užitočná studňa nápadov a informácii týkajúcich sa života v oblasti, na ktoré je možné v budúcnosti odkazovať, prípadne z nich vytvoriť akéhosi sprievodcu "Často kladené otázky" pre ostatných záujemcov chystajúcich sa pricestovať do oblasti.
