Aj tak je však najdlhší rad pred langošárňou. Stánok je nešťastne umiestnený priamo pri zastávke električiek a tak cestujúci z osemdesiat kilometrov vzdialeného Freudenstadtu vypadnú po dvojhodinovej ceste z električky priamo medzi slinky-v-puse-horko-ťažko-udržiavajúcich hladošov.
Odchovaný na langošoch spod Michalskej brány som si aj ja raz pokusne odstál ten rad a za jednu najväčšiu mincu dostal niečo obdĺžnikové, čo mi tetuška chcela ešte ochotne posypať cukrom. O cesnak treba požiadať extra.
To už radšej si vo vedľajšom stánku dať Sauerkrautschupfnudeln, čiže kapustné strapačky, ktoré tu servírujú v oblátkových miskách s vidličkami z tenučkého dreva. Po slanokyslom hlavnom jedle sa tak človek dorazí o čosi sladšou miskou.
Nepočítam všetky tie Bratwursty, Weisswursty či Currywursty, pretože tie možno nájsť v každej imbissbúde a na každom dedinskom mecheche počas celého roka. Odporúčam skôr Flammkuchen, alsaskú špecialitku z cesta formátu A4 nielen plochou, ale aj hrúbkou, natretú smotanou a len tak propagačne posypanú kúskami slaniny a cibule.
Varené víno na trhoch nesmie chýbať, či už bez alkoholu, alebo obohatené o niečo tvrdšie. Za hrnčeky sa platí záloha, no keďže niektoré sú ozdobené peknými regionálnymi motívmi, mnohí ľudia si ich nechávajú ako každoročnú trofej. Treba si však dať pozor na nápis na hrnčeku. Včera sme pili z ročníka 1998.
A kam chodia na zimu zmrzlinári? Väčšina z nich ostáva vo svojich "ajsdýloch" celoročne. Akurát v jednej zmrzlinárni na Kaiserstrasse počas najchladnejších mesiacov v roku prehodia cez pulty plachty a predávajú tam hrubé vlnené ponožky.
Aby nám pri stepovaní s hrnčekom Glühweinu nohy neoziabalo...
