Hoci bolo doteraz Dánsko možno menej známym európskym štátom, ktorý sa spomínal akurát v jednom Shakespearovom diele a na legových krabiciach, jeho bielo-červené zástavy sa zo dňa na deň stali symbolom na tomto území.
Asi len so smutným závistlivým pohľadom budú tu neďaleko mrznúť predavači fanúšikovského tovaru, šálov, zástav a čiapok s logom druholigového Karlsruhe SC, keď budú v piatok pred štadiónom márne čakať, že si ich tovar kúpia diváci cestou na zápas proti Erzgebirge Aue, v ktorom môže ísť o postup do Bundesligy. Fanúšikovia si modré zástavy svojho klubu strážia ako oko v hlave, nepotrebujú si každý týždeň kupovať nové.
V Gaze idú zástavy tisíce kilometrov vzdialenej krajiny, ktorú takmer nikto z miestnych obyvateľov nikdy nenavštívil, na dračku. Hoci stoja v prepočte desať dolárov, čo je pre väčšinu obyvateľov tejto oblasti zrejme nezanedbateľná čiastka, záujem o ne prináša šikovným obchodníkom nečakané zisky. Zákazník ju pri najbližšej príležitosti demonštratívne spáli.
Jeden z obchodníkov dokonca vyhlásil: "Úžasne to vynáša. Inak nemám vyhranené politické názory, všetko je to o obchode, ale tie kresby urazili aj mňa."
Zástava je pre obchodníka lacný kus farebnej látky. Pre zákazníka je to však symbol, za ktorý je ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu. Bez ohľadu na to, či mu vydrží dlhé roky alebo len do najbližších dvoch minút nenávisti.
