Tak som spravil aj dnes. Pred križovatkou stálo v rade niekoľko áut čakajúcich na zelenú. Vždy ma zaujíma, ako sa vodiči tvária v takú hluchú chvíľu. Niektorí s vypleštenými očami a nosom prilepeným na čelnom skle, so zaradenou rýchlosťou a zošliapnutou spojkou počítajú otáčky, zatiaľčo iní sa prehrabujú v taške, napriek zákazu telefonujú, alebo obkukujú chodcov na chodníku. Tak ako ja ich.
Úplne vpredu stálo nejaké neznačkové osobné auto. Ani na farbu si už nespomeniem. Zaujali ma však nezavreté pravé predné dvere. V aute sedel mladý černoch a s rukami na volante sledoval golfistku prechádzajúcu cez cestu pred ním. Ešte som nezažil, aby sa nezavreté dvere auta počas jazdy svojvoľne otvorili, ale myšlienka na jeden dobrý skutok denne ma prinútila konať.
Auto stálo pár krokov odomňa, v priebehu pár sekúnd by som k nemu pristúpil, potiahol kľučku a dvere poriadne pribuchol. Ale čo by to znamenalo pre toho chalana za volantom? Kľudne sedí, na zelenú čaká a z ničoho nič vedľa neho tresnú dvere? Zľakne sa, pustí spojku a starú pani na prechode s obrátenou golfovou paličkou sa motkajúcu zrazí?
Z bezpečnej vzdialenosti od auta som sa predklonil tak, aby mi videl do tváre. Hneď si ma všimol, tak som ukázal na dvere a tleskol dlaňami. Netváril sa, že by pochopil, ale v tom momente naskočila zelená a v snahe vyhnúť sa trúbeniu nedočkavej gazdinky v druhom aute sa rozbehol a za križovatkou zabočil doprava. Keďže nemohol nikde zastaviť, zaparkoval auto až päťdesiat metrov ďalej. Vystúpil z neho a začal okolo neho pobehovať a obzerať ho.
Skúmal zadnú časť auta, ale nič nevedel nájsť. Pozrel na mňa z diaľky a ja som zamával pravou rukou vedľa tela a opäť tlesol dlaňami. Okoloidúcu chodci si možno pomysleli, že predvádzam nejaké folklórne tance a boli by mi snáď aj pár mincí hodili, kebyže mám pred sebou nejaký klobúk.
Vtedy chalan obišiel auto a zbadal nezavreté pravé dvere. Tresol nimi a na znak vďaky mi ukázal zdvihutý prst. Palec, vy nemravníci! Kývol som mu tiež a pobral sa svojou cestou.
Vyhýbam sa žobrákom. Ale cestou naspäť po tom istom chodníku som meter za sebou začul: "Nemáte pár drobných?"
