S pribúdajúcim októbrovým dátumom sa rozvidnieva opäť o pár minút neskôr, no vonku je príjemné jesenné počasie, akurát tak na ľahkú bundu. Babie leto v Karlsruhe síce už skončilo, no baby si našťastie zrejme privlastnili aj jeseň.
Dnes ráno som sa zobudil celkom ľahko, o chvíľu neskôr som sa už oblečený a obutý v predsieni chystal schmatnúť kľučku dverí a vydať sa do víru všedného dňa. Naposledy som sa plácol po dôležitých miestach na tele, kde sa nachádzajú peniaze, doklady, mobil, kľúče, aby som žiadne z nich nezabudol a vykročil som k dverám. Celkom ma tešilo, že sa mi dnes podarilo odchádzať z domu tak skoro.
Vtedy som mimovoľne zamľaskal a s hrôzou si uvedomil, že... som sa zabudol naraňajkovať. Tak takto som si teda "ušetril" pár minút času. Nemal som pocit hladu, no bolo mi jasné, že kým na parkovisku nájdem svoj bicykel, začnem na jedlo pomýšľať a kým prejdem na koniec ulice, tak už úpenlivo myslieť na jedlo.
Našťastie chladnička vydala svoje poklady a o polhodinu som už bol najedený na ulici. No uvedomil som si, že už nejako pričasto zabúdam. A hlavne odkladám termíny: občiansky úrad, štúdijné oddelenie, finančný úrad, lekár, ďalšie a ďalšie inštitúcie. Že si nenájdem čas a hlavne sa nedokopem k tomu vybaviť veci, ktoré síce nesúria, ale ktoré by bolo dobré mať za sebou, odškrtnuté, zabudnuté.
Napísať si do kalendára na nejaký dátum, napríklad o dva týždne, že treba ísť na štúdijné oddelenie odstáť si polhodinový rad a vyhovieť tetuške s hromadou opečiatkovaných papierov je relatívne rizikové: určite v ten deň nebudem mať čas.
Tak jedinou možnosťou je do kalendára si na každý deň napísať celý zoznam takýchto úloh. Ráno sa zobudiť, hodiť očkom do siahodlhého zoznamu úloh na daný deň a dúfať, že sa aspoň niektoré z nich podarí splniť. V kolonke sobota ôsmeho októbra takú nádej mám.
Prvá položka totiž znie "raňajky".
