Na Pajštún

Povesť o Pajštúne hovorí o starom dobrom pánovi hradu a jeho krutej manželke. Vyslúžilý bojovník túžil po potomkovi, ktorý by sa preháňal chodbami hradu a jeho manželka, prekliata matkou trojčiat, ktorú hanebne vysmiala, mu porodila syna. Keby jedného - siedmych... Krutá matka sa za svojich sedem detí hanbila. Svoju vernú slúžku poslala do lesa pod hradom šesť synov zahubiť. Ktovie, či krása prírody, či strach pred pánom jej nedovolili krutý skutok vykonať - priznala sa pánovi, čo jeho manželka chcela so synmi urobiť a hradný pán bábätká odviedol na susedný hrad. Chlapci vyrástli a keď ich otec priviedol na hrad a spoznali sa so siedmym bratom, v krutej matke sa pohlo svedomie a v pokore a cnosti vychovávala svojich sedmoro detí...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (14)

Že dobré konce sú iba v ľudových povestiach, dosvedčil aj samotný pajštúnsky hrad. Jeho koniec bol oveľa smutnejší - hrad, ktorý sa po prvý raz spomína v roku 1273 od konca 17. storočia pomaly pustol, zubu času v polovici 18. storočia pomohol ničivý požiar a dielo skazy dokonali v roku 1810 Napoleonovi vojaci, keď posledné zachované stavby vyhodili do vzduchu. A z hradu ostalo len miesto na pekný nedeľný výlet...