Najznámejší príbeh o krtkovi je nádhernou rozprávkou o tom, ako krtek zatúžil po kalhotkách s kapsami. Získať ich nebolo vôbec jednoduché - najprv si musel vypestovať, nazbierať a načesať ľan, potom si z neho musel dať utkať plátno, zafarbiť ho a nechať vystrihnúť a ušiť nohavice. Bez pomoci ostatných zvieratiek by nohavičky nikdy nemal - a taký je odkaz každého z krtkových príbehov - o kamarátstve, o pomoci a o tom, že na priateľov sa možno vždy spoľahnúť. Krtko s kamarátmi myškou, ježkom, zajačikom a žabkou doslova vychovával nás, našich rodičov a teraz vychováva naše deti.
Film Krtek a kalhotky bol ocenený Benátskym levom. Rozprávky o krtkovi poznajú deti nie len v Čechách a na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku či Japonsku. Na nemeckej web stránke o krtkovi je obrázok krtinca a otlačky stôp, vedúce preč. Nápis na tabuľke hlása: Som v Prahe... Jeho hele sa stalo medzinárodným slovíčkom.
Krtko si žije taký istý život ako deti. Deti, ktoré ho milujú. Teší sa na Vianoce, na narodeninovú oslavu či si sadí kvietky v záhradke. Stavia si v zime snehuliaka, číta si s kamarátmi rozprávkovú knižku a bojí sa prejsť cez frekventovanú diaľnicu. Nájde liek pre chorú kamarátku myšku, vezme kamarátov na výlet či popasuje sa so žuvačkou...
Naša generácia a generácia našich rodičov bola odkázaná na televíziu, naše deti majú krtkove príbehy na DVD-čkach, čítajú o ňom knižky, usmieva sa ne z kalendárov či pri obede z tanierikov. Pri zaspávaní sa túlia k jeho plyšovej podobe. Hoci Zdeněk Miller napísal mnoho ďalších rozprávok pre deti (O kohútikovi a sliepočke, Príbehy cvrčka a šteniatka alebo Rozprávky z lesnej čistinky) jeho najznámejším dieťaťom ostane malý okatý krtko. Náš krtko.
My nohaviciam na trakoch s vreckami nepovieme
inak ako krtkáče... (obrázok: www.pozitivni-noviny.cz)
