Pôvodný Červený most bol postavený na trati Bratislava – Marchegg (Rakúsko) s pokračovaním do Viedne v rokoch 1846 – 1848, prvý vlak po ňom prešiel 20. augusta 1848.
Ako materiál boli pri výstavbe mosta použité červené tehly, odtiaľ jeho názov. Pôvodný most bol jednokoľajový, na dvojkoľajový bol rozšírený v roku 1881. V roku 1935 prešiel rekonštrukciou, železničnej doprave slúžil ďalej až do roku 1945, kedy ho postihol osud, nie nepodobný osudu Starého mosta. Pri ústupe nemeckej armády v deň oslobodenia Bratislavy Červenou armádou (4. apríla 1945) ho nacistickí vojaci vyhodili do vzduchu. Z mosta ostali len krajné opory a jedna klenba.
Pôvodný Červený most (zdroj: www.zsr.sk)
Opäť, podobne ako v prípade vtedy jediného dunajského mosta, Červená armáda (za pomoci obyvateľov mesta) vybudovala provizórny železničný most. Výstavba trvala rekordných 7 dní. Po provizórnom moste sa však vlaky mohli pohybovať len veľmi pomaly, preto bol v rokoch 1946 – 1948 bol obnovený tak, aby bol schopný úplnej prevádzky. Betónové piliere a opory boli obložené červeným kameňom, mostovka dostala červený náter a mostu ostal pôvodný názov – Červený most. Zatiaľ poslednou rekonštrukciou prešiel v 70. rokoch 20. storočia.
Pohľad na jeden z mostných pilierov (foto autorka)
Pri plánovaní výstavby koncom 40. rokov minulého storočia sa však uvažovalo aj o vybudovaní násypu s využitím množstva trosiek, ktoré zostali po pôvodnom viadukte. Bratislava by tak prišla o jednu zo svojich zaujímavostí, veď most mal pôvodnú dĺžku až 215 metrov a výšku 17 metrov (niektoré zdroje uvádzajú výšku až takmer 19 metrov). Okrem toho je východiskom pre obľúbené výlety obyvateľov Bratislavy do Bratislavského lesoparku - na Partizánsku lúku či Železnú studienku.
Od roku 1986 je most (jeho časť, zachovaná z pôvodného mosta) technickou pamiatkou.
Súčasná podoba Červeného mosta (foto autorka)
